slovak english
História
Úvod > História > Súčasnosť

Súčasnosť

Bronzová sezóna 2006/2007

Po troch štyroch miestach v rade sa košickí hokejisti  posunuli v sezóne 2006/2007 na bronzovú pozíciu a spokojní mohli byť hlavne so základnou časťou, ktorú vyhrali po jedenástich rokoch. Ziskom 106 bodov navyše vytvorili klubový rekord.
Po sezóne 2005/06 utrpel káder HC len jednu výraznú ranu, keď sa do Nemecka pobral obranca Peter Podhradský. Okrem neho opustili východ aj Luděk Krayzel, Pavel Vostřák, Ľubomír Sabol, Jan Horáček, Peter Fruhauf, František Bombic a Pavel Valko. V rámci letnej prípravy sa s oceliarmi pripravoval Jaroslav Torok, ale ten napokon odohral sezónu v drese Martina. Spomínané odchody zacelili príchody obrancov Ivana Droppu a Miroslava Javína, do útoku pribudli Juraj Faith, Kristián Kováč, Ján Pleva a Gabriel Špilár. V úvode ročníka mohli Košičania počítať aj s pomocou Jiřího Biceka, ktorý však podľa vopred jasnej dohody odišiel v priebehu sezóny do Švédska.

Zmena sa udiala aj na trénerskom poste. Jána Selveka totiž nahradil Ján Šterbák, ktorý si so sebou z majstrovskej Žiliny priviedol aj asistenta Antona Tomka.

Úvod sezóny vyšiel Košiciam veľmi dobre a víťazstvo v Trenčíne potvrdili domácou kanonádou proti Liptovskému Mikulášu. Potom sa ale výsledky zhoršili a hráči HC prehrali päť zo siedmich zápasov. Najmä na ľadoch súperov im hra nešla a doplácali hlavne na oslabenia.

Pred zápasom 16. kola získali Košičania dvoch hráčov pri trejde so Žilinčanmi - brankára Miroslava Lipovského a útočníka Romana Kontšeka. Do Žiliny uvoľnil manažment HC brankára Imricha Petríka a útočníka Lukáša Hvilu. Do zostavy sa vrátil aj útočník Kristián Kováč, ale ten mal v tejto sezóne veľkú smolu a už v 17. kole si vykĺbil rameno. Trejd so Žilinou neznamenal poslednú zmenu v kádri HC a nasledovala tak výmena s Nitrou. Pod Zobor putoval Marek Topoli, za ktorého získali východniari obrancu Rudolfa Jendeka.

Začiatkom novembra utrpela obrana HC stratu, keď sa na takmer tri mesiace zranil obranca Juraj Kledrowetz, ktorý sa zranil vo víťaznom zápase 24. kola v Bratislave. Kledrowetz sa vrátil do zostavy až v stretnutí 47. kola proti Liptovskému Mikulášu.
Azda najväčším šokom základnej časti bola z pohľadu HC domáca prehra v 25. kole s poslednou Skalicou. Záhoráci ozbíjali Košičanov v Steel aréne ešte raz, po samostatných nájazdoch uspeli 3:2 v 43. kole a potom si to zopakovali aj vo štvrťfinále play-off.

Od 27.kola zatriasli tréneri Ján Šterbák s Antonom Tomkom zložením všetkých štyroch útočných formácií. Mužstvo začalo podávať výborné výkony a vo štvrtej šestine získalo z 27 možných bodov až 24 bodov. Vianočné sviatky prežili ako líder extraligy, rovnako z najvyššej pozície vstúpili do kalendárneho roka 2007 a najvýhodnejšiu pozíciu pred bojmi v play-off si až do konca základnej časti s prehľadom udržali.

V 32. kole sa uviedla v košickom drese ďalšia nová tvár -  útočník Stanislav Gron a hneď strelil víťazný gól v súboji proti Žiline, teda proti klubu, v ktorom v apríli 2006 oslavoval zisk majstrovského titulu. Gron sa stal po Droppovi, Špilárovi, Lipovskom a Kontšekovi piatym členom žilinskej majstrovskej hokejovej partie v košickom drese. Poslednou posilou, ktorá zamierila do Košíc v priebehu sezóny bol Rudolf Huna z nemeckého Duisburgu.

Káder HC naopak opustil v závere základnej časti Miroslav Lažo, ktorý mal tréningový konflikt s Jánom Plevom.
Rekordné víťazstvo v základnej časti dosiahli Košičania v súboji so Žilinou, ktorú v 50. kole rozstrieľali 10:2. Ziskom 106 bodov utvorili klubový rekord, vyhrali základnú časť Slovnaft extraligy a ich súperom vo štvrťfinále play-off sa stala na základe tabuľkového postavenia ôsma Skalica.

Cez záhorákov prešli Košičania bez vážnych problémov, ale v semifinále sa ich púť skončila. Rozhodol možno hneď prvý zápas série, v ktorom vyslali východniari na brankára Dukly Trenčín Miroslava Hálu rovných 50 striel, ale i napriek tomu prehrali. V treťom a štvrtom súboji v Trenčíne potom zlyhali v úvodoch zápasov a ani domáca výhra v piatom stretnutí už vyradenie neodvrátila. Rozhodujúci šiesty duel totiž vyhrala Dukla 4:2 a Košičania si tak chtiac-nechtiac museli prevziať bronzové medaily.

Najproduktívnejším hráčom mužstva sa stal Juraj Faith, najlepším strelcom Gabriel Špilár, obranca Miroslav Javín bol najproduktívnejším spomedzi všetkých bekov v súťaži. Okrem tejto trojice ale disponoval káder HC viacerými ďalšími osobnosťami. Hráči ako Peter Bartoš, Ján Lipiansky, Roman Kontšek, Juraj Kledrowetz, Ivan Droppa, Jaroslav Kmiť, či Rudolf Jendek totiž patria medzi najväčšie postavy slovenskej extraligy. Obranca Marcel Šterbák prežil fantastický vzostup a výborné výkony ho vyniesli až do reprezentácie. V bráne mal Ján Šterbák k dispozícii jednu z najsilnejších brankárskych dvojíc ligy Miroslav Lipovský - Ján Laco.

Najobľúbenejším súperom Košíc bol Liptovský Mikuláš, ktorému nepustili oceliari v priebehu sezóny ani bodík. Veľkou silou Košíc bolo jeho domáce publikum. Žiaden iný tím sa nemohol pochváliť takou diváckou návštevnosťou ako HC a klub z Košíc sa dokonca prebojoval medzi najlepšiu 25-ťku v európskej diváckej návštevnosti. V Steel Aréne bolo päťkrát vypredané (trikrát proti Slovanu, raz proti Popradu a v play-off proti Trenčínu) a celkovo vzhliadlo 27 domácich duelov oceliarov v základnej časti až 165478 divákov. To predstavuje v priemere fantastických 6129 divákov na zápas.

Košice boli silné v presilovkách, ale doplácali na hru v oslabení. Pri početnej výhode strelili 80 gólov, čo bolo vôbec najviac zo všetkých klubov. V oslabení ale naopak inkasovali 64 gólov a skončili až na piatom mieste, pričom v istých fázach sezóny boli na tom v oslabeniach horšie už len Liptáci. Košice hrali celkovo veľmi slušne a v poradí fair-play obsadili druhú priečku s 1188 trestnými minútami.

Na brány súperov vyslali Košičania celkovo 2288 striel (druhé miesto v lige), pričom rovných 238 (základná časť + play-off) z nich skončilo gólom. Znamená to, že úspešnosť streľby Košíc predstavovala 10,40% a lepšie na tom v tomto smere bol už len majstrovský Slovan.

Ani napriek semifinálovému sklamaniu nešili v Košiciach horúcou ihlou a na zmeny v kádri si ponechali priestor. Sezóna 2006/07 totiž až na jej záver zlá nebola...
 

Strieborná sezóna 2007/2008

Košickí hokejisti v sezóne 2007/08 pokračovali vo vzostupnom trende z posledných rokov. Po zisku štvrtého a tretieho miesta sa tentoraz prebojovali až do finále, kde ich delil od zisku zlatých medailí iba malý krôčik.

Oceliari patrili medzi hlavných favoritov na titul už pred sezónou. Po zisku bronzu v predošlom ročníku totiž vystužili svoj káder o obrancov Petr Moceka a Alexandra Valentína, ako i útočníkov Mareka Bartánusa, Michala Macha, Michela Miklíka a Ladislava Ščurka. Z metropoly východu sa naopak pobrali Kall, Topoli, Varga, Hvila, Lipiansky, Slovák, Kontšek a Dravecký.

Tréner Ján Šterbak spoliehal na stabilizovaný káder a náladu mu zlepšila príprava, v ktorej prehrali Košice jediný zápas. V úvode sezóny sa však opakovala situácia z predošlých rokov a oceliari sa rozbiehali veľmi pomaly. V prvých ôsmich kolách dokázali vyhrať jedine povinné zápasy proti dvadsiatke, Kežmarku a Liptovskému Mikulášu a na svoje prvé víťazstvo vonku museli čakať až do 10. kola, kedy uspeli v Martine. Obrovský problém im v tom čase robila hra v oslabení a východniari prehrali hneď niekoľko zápasov, v ktorých viedli i viacgólovým náskokom. Želané zlepšenie prišlo v úvode októbra, kedy vyhrali Košičania deväť z jedenástich duelov. Koncom mesiaca uvoľnili z kádra prvého hráča, keď rozviazali kontrakt s útočníkom Michalom Machom.

V druhej polovici novembra pokračovali oceliari vo výborných výkonoch a výsledkom bola osemzápasová víťazná šnúra. V tom čase získalo vedenie útočníka Erika Weissmanna. Po hodoch prišlo bolenie brucha a v decembri prehrali Košice štyri z piatich duelov, pričom prehra v Kežmarku poslala fanúšikov dokonca do štrajku. Nepresvedčivé výkony pokračovali a vygradovali hladkou prehrou vo Zvolene, kde inkasovali košickí brankári dokonca sedmičku. To už sa intenzívne špekulovalo o výmene trénera a tá nakoniec prišla. Presne 25. januára totiž tréner Ján Šterbák rezignoval a jeho miesto zaujal český kouč Rostislav Čada.

Príchod Čadu zapôsobil na mužstvo čarovne a výsledkom bola osemzápasová víťazná šnúra. Ukončila ju až prehra v predposlednom kole v Poprade, ale náladu pred play-off si oceliari zlepšili víťazstvom nad Zvolenom. Do vyraďovacej časti tak napokon nastupovali z druhej priečky a ich súperom bol východoslovenský rival z Popradu.

Odborníci veštili dlhú štvrťfinálovú sériu a prvý zápas naznačil, že tomu tak naozaj môže byť. Kamzíci viedli v Steel aréne 2:1, ale potom sa dopustil Jaroslav Kasík zbytočného faulu, po ktorom vyradil z hry domáceho Marcela Šimurdu na niekoľko týždňov. Košice však získali šancu na päťminútovú presilovku a tú využili na dokonalý zvrat. Po prvom víťazstve 3:2 vyhrali v odvete hladko 5:0 a keď vyhrali i tretí duel pod Tatrami, tak mali postup prakticky v suchu. Poprad sa nevzdával a v sérii samostatných nájazdov vo štvrtom zápase si vynútil piaty duel, ale v ňom nenechali hráči HC na domácom ľade nič na náhodu a po stretnutí oslavovali postup do semifinále.

Semifinálová séria proti Skalici priniesla skvelé divadlo a drámu do posledného konca. V prvých dvoch domácich zápasoch Košice nezaváhali a otupili ostrie nebezpečného útoku zo Záhoria. Vonku však vyšli naprázdno a domov sa tak vracali za vyrovnaného stavu. V piatom stretnutí zatiahol Lipovský roletu a v Max aréne potom viedli oceliari 2:1. Séria oslabení ale privodila zvrat a o všetkom tak musel rozhodnúť siedmy zápas. Ten priniesol drámu ako z najlepšieho thrilleru. Pálffyovci viedli v Steel aréne už 4:2 a v tej chvíli to vyzeralo s Košičanmi zle-nedobre. V týchto chvíľach ale dokázalo mužstvo Rostislava Čadu obrovské srdce a enormnou bojovnosťou dokázalo skóre otočiť a postúpiť po piatich rokoch do finále.

Dlhé cesty autobusom so Skalice a Bratislavy priniesli svoju daň a Košice nastúpili do finále veľmi vlažne. V prvých dvoch zápasoch plodili chyby ako žiačikovia a Slovanu víťazstvá prakticky venovali. Tretí zápas potom priniesol oveľa pozornejšiu hru v obrane a o všetkom rozhodoval jeden gól. Ten sa podarilo streliť Kropáčovi a Steel aréna tak prišla po 17-tich zápasoch o svoju neporaziteľnosť. Za stavu 0:3 sa zdali byť oceliari na kolenách, ale prvé zdanie klamalo. Košičania totiž potom ukázali obrovskú vôľu po zvrate a po domácom víťazstve 4:0 deklasovali Slovan na jeho ľade 5:1. Posledný zápas Košíc na domácom ľade priniesol obrovskú drámu. Domáci od úvodu útočili a za stavu 2:1 mali výhodu v podobe sedemminútovej presilovky po faule Kropáča na Jendeka. Tú však nevyužili a Slovan vyrovnal. Stretnutie dospelo až do predĺženia, v ktorom rozhodol po nahrávke Bartoša najlepší strelec HC Juraj Faith. Košice tak ako prvý tím v histórii extraligy vyrovnali stav finálovej série z 0:3 na 3:3 a po semifinále musel rozhodnúť siedmy duel aj finále. V rozhodujúcom zápase to bolo najpr vyrovnané, ale v závere prvej časti otvorili skóre domáci a postupne sa ujali vedenia 3:0. Nezlomní oceliari potom predviedli naposledy svoju veľkú bojovnosť a po góloch Faitha a Ščurka skorigovali pár minút pred koncom na rozdiel jediného gólu. Vytúžený vyrovnávajúci gól už ale nestrelili a tak sa museli zmieriť s titulom vicemajstra a striebornými medailami.

Košičania nastrieľali v základnej časti druhý najvyšší počet gólov - 188, pričom menej gólov inkasoval jedine Martin. Veľkou silou HC boli presilovky. Pri početnej výhode totiž nasúkali 82 gólov, čo bolo vôbec najviac v celej extralige. Horšie to vyzeralo v oslabeniach a to hlavne v prvej fáze sezóny. Po príchode Rostislava Čadu sa oslabovky Košíc výrazne zlepšili, ale celková 87,8-percentná úspešnosť stačila iba na štvrté miesto.

Práve oceliari boli najčastejšie strieľajúcim klubom extraligy, keď na brány súperov vyslali celkovo až 2532 striel, z ktorých skončilo gólom celkovo 246. V bráne odchytal drvivú väčšinu zápasov Miroslav Lipovský, ktorý sa stal zároveň miláčikom tribún a po víťazných zápasov tešil divákov kotrmelcami, či inými kúskami. Ako jediný v extralige vychytal až osem zápasov s čistým kontom a celkovo dosiahol úspešnosť zásahov cez 92,3 percenta.

Najproduktívnejším hráčom HC a zároveň najlepším strelcom mužstva sa stal Juraj Faith, ktorý zinkasoval 64 bodov a strelil 29 gólov. Druhým najlepším strelcom tímu bol 26-gólový Jaroslav Kmiť, o gól menej dosiahol Rudolf Huna. Celkovo tri z prvých štyroch miest klubovej produktivity obsadili hráči z elitného prvého útoku. Ten tvorili okrem Faitha i kapitán Peter Bartoš a krídelník Gabriel Špilár, ktorý sa stal najlepším nahrávačom HC (41 asistencií). Fantastické výkony podával hlavne v play-off Stanislav Gron, ktorý sa dostal do  záverečného kempu reprezentácie pred MS v Kanade spoločne s Michelom Miklíkom. Práve Miklík bol z pohľadu Košíc objavom sezóny, pričom svoje kanonierske schopnosti predviedol v dvadsiatich prípadoch.
Na obranu Košíc sa znieslo v priebehu sezóny veľa kritiky a vyčítal sa jej hlavne vysoký vekový priemer. Faktom ale je, že inkasovala druhý najmenší počet gólov v lige. Celkovo pôsobili košickí obrancovia vyrovnane a nik z nich výrazne nevynikal. Najviac bodov nazbieral najstarší hráč mužstva Miroslav Javín (40 bodov), nasledovali Droppa a Šterbák. V play-off výrazne ožil i Juraj Kledrowetz. Jaroslav Špelda, Rudolf Jendek, či Petr Mocek plnili hlavne rolu defenzívnych bekov.

Počas celej sezóny sa mohli Košičania spoliehať na fantastickú podporu divákov. Košiciam sa napokon podarilo prekonať historický rekord v diváckej návštevnosti na Slovensku. Zápasy oceliarov sledovalo v základnej časti v Steel aréne v priemere 6203 divákov, pričom minuloročný rekord bol 6129 divákov na zápas. Celkovo zavítalo do košickej arény 167 491 divákov. V play-off boli potom až na prvé dve stretnutia proti Popradu všetky súboje vypredané a tento priemer tak ešte stúpol.
 

Majstrovská sezóna 2008/2009

Po zisku štvrtého, tretieho a druhého miesta sa pustili hokejisti HC Košice do majstrovských prác už pod vedením nového prezidenta klubu. Najvyšší post prevzal pred sezónou 2008/09 Miroslav Kiraľvarga. Spoločne s generálnym riaditeľom Jurajom Bakošom zadefinovali tri hlavné ciele, ktorými boli úspech v kvalifikácii do Ligy majstrov, víťazstvo v základnej časti a postup do finále s ambíciou popasovať sa o majstrovský titul.

V rámci prípravy na sezónu odohrali „oceliari“ celkovo deväť zápasov, z ktorých vyhrali päť. Víťazné chúťky si ukojili predovšetkým triumfom na domácom turnaji Cassovia Hockey Cup, ktorý bol zároveň 61. ročníkom Tatranského pohára.
Nová trénerská dvojica v zložení Anton Tomko a Pavel Hulva dostala do rúk trinásť nových hráčov, „strieborný“ káder naopak opustili deviati hokejisti.

Hneď v úvode sezóny neuspeli Košičania na kvalifikačnom turnaji do Ligy majstrov v nemeckom Norimbergu, no prvý z troch zadefinovaných cieľov ostal napokon jediným nenaplneným. Po návrate z krajiny piva a klobás si východniari vyhrnuli rukávy a pustili sa do extraligových bojov. Šnúrou desiatich víťazstiev v rade sa ujali vedenia v tabuľke a to si potom strážili v priebehu celej základnej časti. Až neuveriteľne znie fakt, že hokejisti HC neprehrali v priebehu celého ročníka ani raz viac ako dva zápasy v rade. Stabilita výkonov sa pretavila v celkový zisk 126 bodov, čo predstavovalo pokorenie zvolenského bodového rekordu v základnej časti zo sezóny 2000/01.

Košice vstupovali do štvrťfinálovej série proti Banskej Bystrici v pozícii jasného favorita a papierové predpoklady naplnili postupom 4:1 na zápasy. Nebolo to ale nič ľahké a „barani“ boli poriadne tvrdohlaví. Nováčik bojoval v každom z piatich stretnutí až do poslednej chvíle a víťazovi základnej časti nedal zadarmo ani piaď ľadu. Sériu odštartovali „oceliari“ aktívne. Na úvodný gól prvého zápasu si ale museli počkať až do 18. minúty, kedy brankára Petríka prekonal Jan Kopecký. V druhej tretine zvýšil Juraj Sýkora a hoci Bystričania skorigovali, po góloch Bartoša a Faitha bolo prvé víťazstvo v suchu.

Ešte rušnejší priebeh mal druhý zápas v Steel aréne. Domáci od úvodu tlačili, hosťom ale vyšli dva rýchle protiútoky, po ktorých dvakrát viedli. O výsledku napokon rozhodli presilové hry. Zatiaľ čo „barani“ v nich úspešní neboli, Košičania sa presadili v početnej výhode hneď trikrát. Po víťazstve 5:3 mohli cestovať pod Urpín v dobrej nálade.  Jediná prehra v sérii sa zrodila v treťom zápase. Banská Bystrica vstúpila do historicky prvého domáceho stretnutia v play-off veľmi aktívne a už v tretej minúte sa ujala vedenia. V znamení dominancie HC 05 sa potom niesol celý zápas a po prehre 3:6 zazneli v košickej šatni i tvrdšie slová.

Oveľa väčšia dráma sa odohrala vo štvrtom stretnutí, ktoré prinieslo taktickú bitku. Tretím gólom Juraja Sýkoru v sérii sa síce Košičania ujali vedenia, no domáci stihli vyrovnať ešte v prvej tretine. V nasledujúcich minútach sa predbiehali vo fantastických zákrokoch obaja brankári a zápas tak dospel až k samostatným nájazdom. V nich najprv uspel domáci Dian a v tej chvíli to nevyzeralo príliš ružovo. V zostávajúcich nájazdoch už ale Július Hudáček puk za svoj chrbát nepustil a keď sa na druhej strane presadili Juraj Faith i Jaroslav Kmiť, mohli naši chlapci oslavovať zisk postupového mečbalu.

V piatom zápase až do polovice duelu diváci gól nevideli a ako rozhodujúci sa napokon ukázal moment z 30. minúty, kedy sa dopustil chyby pri rozohrávke v rohu klziska gólman Banskej Bystrice Imrich Petrík a Rudolf Huna poslal Košice do vedenia gólom do prázdnej brány. V priebehu troch minút potom pridali ďalšie dva góly opäť Huna a Kmiť. V tej chvíli bolo rozhodnuté a bodku za štvrťfinálovou sériou dal štvrtým gólom obranca Juraj Kledrowetz. Veterán na obrannej čiare „oceliarov“ tak oslávil štvrťfinálové prekonanie 800-zápasovej hranice štartov v najvyššej súťaži.

Pavúk play-off poslal Košičanov k rieke Hron aj v semifinále. Ako veľmi zdatný a húževnatý súper sa predviedol Zvolen a vytúženú finálovú vstupenku si „oceliari“ vybojovali až v rozhodujúcom siedmom zápase.

Úvod semifinálovej série bol ladený veľmi defenzívne. Strelecký účet otvoril v 22. minúte prvého stretnutia Stanislav Gron. Zvolen dokázal dve minúty pred koncom vyrovnať  zásluhou Lukáša Hvilu a o zisku dôležitého prvého víťazstva tak rozhodol až v deviatej minúte predĺženia presnou strelou obranca Ján Tabaček.

Zmenu nepriniesol ani druhý zápas, ktorý sa niesol v podobnom duchu. Košičania sa ujali vedenia – Hvila vyrovnal. V samotnom závere šokoval Steel arénu v oslabení presnou strelou od modrej Sivák a Čierny pri power-play spečatil prvé víťazstvo HKm v semifinálovej sérii. Zvolen sa stal zároveň prvým mužstvom, ktorý dokázal vyhrať na košickom ľade v sezóne 2008/09 až dvakrát.

Košičania boli odhodlaní nájsť recept na zvolenské hradby, no v treťom zápase to ešte nebolo. Podobne ako vo štvrťfinále, aj v semifinále podali svoj najslabší výkon práve v úvodnom stretnutí na ľade súpera. Pod Pustým hradom predviedli nedisciplinovaný výkon, za ktorý ich domáci vytrestali v presilových hrách a ujali sa vedenia 2:1 na zápasy. Zverenci Antona Tomka a Pavla Hulvu sa našťastie oklepali veľmi rýchlo a hneď v nasledujúci deň predviedli diametrálne odlišný výkon korunovaný jasným víťazstvom 5:0.

Séria sa vrátila na východ za vyrovnaného stavu a v piatom súboji naklonili hráči z mesta ocele misky váh opäť na svoju stranu víťazstvom 3:1, hoci prehrávali od druhej minúty po góle Bruuna.

O svojom postupe mohli Košičania rozhodnúť vo Zvolene, no po nevydarených dvoch tretinách prehrávali už 2:4. Ani drvivý tlak v záverečnej časti prehru neodvrátil a o všetkom sa napokon muselo rozhodnúť až v magickom siedmom zápase.
Kľúčové stretnutie série a azda i celej sezóny zvládli hokejisti HC Košice bravúrne. Od prvej minúty sa do súpera zahryzli a už v prvej tretine nasúkali päť gólov, ktorými vyhnali Jána Laca z brány HKm. V ďalšom priebehu zápasu sa už mohli tribúny Steel arény zabávať a po víťazstve 8:2 osláviť postup do finále proti Skalici.

Po vyradení Zvolena sa ocitli Košice druhýkrát v rade vo finále. Naplnili tak druhý z troch predsezónnych cieľov vedenia, no v šatni bolo cítiť, že hráči chcú ešte viac. Finálovým súperom Košíc bola skalická légia vedená extraligovým kráľom Žigmundom Pálffym. Najväčší poklad HK36 doviedol za výdatnej pomoci Juraja Mikúša klub zo Záhoria do prvého finále v jeho histórii a na ceste do záverečnej série ročníka prekonala táto dvojica prakticky všetky rekordy. Víťaz základnej časti sa ale spoliehal predovšetkým na silu štyroch vyrovnaných útokov a koncertom dvojice Pálffy - Mikúš plánoval urobiť stop.

Prvý finálový krok Košičanom vyšiel. Úvodné dve tretiny proti Skalici boli z ich pohľadu doslova perfektné. Súpera prestrieľali v pomere 33:7 a pred treťou časťou viedli 2:0. Stačilo ale pár minút v záverečnej časti a Záhoráci len len že nevyrovnali.
Druhý zápas v Steel aréne priniesol opatrnejší hokej, o strelenie gólu sa pokúšali opäť predovšetkým domáci. Výsledkom útočnej snahy bola presilová hra, v ktorej vystrelil smerom na bránu Šimurda a po šikovnom teči Grmana viedli Košice 1:0. V úvode druhej tretiny sa blysol zneškodnením nájazdu Juraja Mikúša brankár Lipovský. „Oceliari“ pridali na obrátkach a po nádhernej akcii zvyšoval na dvojgólový rozdiel Tabaček. Skalica odpovedala gólom Pašeka, no Košice pôsobili naďalej živším dojmom a odmenou za ich aktivitu bol tretí finálový gól Jana Kopeckého. Východniari sa tak mohli pobrať na dlhú cestu na Záhorie za ideálneho stavu 2:0 na zápasy.

Dôležitým momentom úvodných dvoch duelov finálovej série bola eliminácia útočného potenciálu prvej skalickej formácie. Žigmund Pálffy prišiel o svoju 25-zápasovú šnúru, v rámci ktorej zaznamenal vždy aspoň bod, celkovo cestoval z Košíc iba s jedinou asistenciou.

V skalickej Max aréne sa očakával drvivý úvodný tlak domácich, no už v tretej minúte schladil záhorácke nadšenie nečakanou strelou z otočky Michel Miklík. Zaskočený domáci tím sa prebral až v úvode druhej tretiny, kedy predviedla Skalica svoju typickú presilovú hru a po Pálffyho prihrávke vyrovnával z bezprostrednej blízkosti Hartmann. Prišli ale veľké chvíle útoku Gron, Huna a Jenčík. Košický druhý útok najprv poslal gólom Hunu východniarov do vedenia, neskôr zakončil rýchle prečíslenie Gron a v tretej tretine vytrestal Jendeka za zlú rozohrávku opäť Rudolf Huna. Za stavu 1:4 sa dostali domáci hráči do kŕču a piaty gól z hokejky Kopeckého podčiarkol zisk troch majstrovských mečbalov.

Skalica bola odhodlaná vybojovať svoje prvé finálové víťazstvo v histórii a nezastavil ju ani gól Jaroslava Kmiťa v siedmej minúte. Domácim sa podarilo vyrovnať v 13. min, keď mali 118 sekúnd výhodu presilovej hry o dvoch hráčov. Po viacerých pokusoch napokon puk "upratal" do bránky za bezmocného Lipovského Višňovský - 1:1. V 18. min sa Skalica dostala prvýkrát vo finálovej sérii do vedenia. Zálešák našiel ideálne Pašeka, ktorý trafil medzi nohy košického gólmana - 2:1. V poslednej minúte úvodnej časti zvýšil na 3:1 Pašek a hneď v úvode druhej tretiny pridal ďalší gól Pálffy. Košičania zdvihli hlavy v 33. min, v zmätku pred Rybárom zo vzduchu napálil puk do bránky Miklík - 4:2. Hra začala mať spád, prelievala sa zo strany na stranu a na ľade sa aj pritvrdilo. Po piatom góle Šáteka už ale začali zverenci Antona Tomka a Pavla Hulvu pomýšľať na cestu domov a výsledkom bola napokon najvyššia prehra sezóny – 2:8.

Piaty zápas finálovej série sa začal zostra a už v dvanástej sekunde šokoval Steel arénu Žigmund Pálffy. Košičania nestratili hlavy a úporná snaha po vyrovnaní priniesla zaslúžené ovocie v podobe gólu Petra Húževku. Tlak domácich pokračoval i v druhej časti, Pálffy si ale povedal, že zažiari aj vo finále a poslal svoj tím opäť do vedenia. Na vyrovnanie Juraja Faitha odpovedal ďalším gólom Tibor Višňovský, delovka Jána Tabačka do pravého horného rohu Rybárovej bránky značila predĺženie. V sérii samostatných nájazdov korunoval svoj veľký deň Žigmund Pálffy a séria sa tak vrátila na Záhorie.

Skóre šiesteho zápasu otvoril Peter Húževka už v druhej minúte a prakticky tak pootvoril Košiciam majstrovskú bránu. Skalica vyrovnala v 16. minúte Dušanom Pašekom, ale po góle Rudolfa Hunu sa vracali do šatní s vedením „oceliari“. V druhej tretine sa hral výborný hokej okorenený špičkovými zákrokmi brankárov Rybára a Hudáčka. Gejzír radosti vytryskol v Max aréne po góle Kocáka a keďže už v riadnom hracom čase ďalší gól nepadol, zopakoval sa scenár z piateho duelu. Šťastena sa v sérii samostatných nájazdov usmiala opäť na hostí. Do histórie sa natrvalo zapíše hlavne mikrosúboj Žigmund Pálffy – Július Hudáček. Mladučký brankár Košíc dokázal zneškodniť hneď tri nájazdy najväčšej hviezdy slovenskej extraligy a keď skončil počas posledného pokusu puk na jeho betóne, vyštartovala k nemu raketovou rýchlosťou celá košická striedačka. Desaťročné majstrovské čakanie metropoly východu bolo razom minulosťou.

Majstrovské oslavy nemali konca-kraja. Už po príchode novopečených majstrov čakali pred Steel arénou stovky fanúšikov a na oslavy, ktoré prepukli o pár dní neskôr na Hlavnej ulici sa jednoducho zabudnúť nedá. Preplnené centrum Košíc dalo hráčom jasne pocítiť, že bojovať za košické farby sa jednoducho oplatí.

Majstrovský káder: Tréneri: Anton TOMKO, Pavel HULVA, Ján BAJTOŠ. Tím: Július HUDÁČEK, Miroslav LIPOVSKÝ, Dominik PEC - Ján TABAČEK, Marcel ŠTERBÁK, Jaroslav ŠPELDA, Juraj KLEDROWETZ, Michal GRMAN, Radek DEYL, Matúš PETRIČKO, Tomáš SLOVÁK, Petr MOCEK, Ľubomír CHMELO, Michal KOZÁK, Radek PHILIPP, Ján HOMER - Rudolf HUNA, Juraj FAITH, Stanislav GRON, Jaroslav KMIŤ, Peter BARTOŠ, Peter HÚŽEVKA, Michel MIKLÍK, Jan KOPECKÝ, Richard JENČÍK, Juraj SÝKORA, Marcel ŠIMURDA, Ladislav ŠČURKO, Tomáš MURAJDA
 

Majstrovská sezóna 2009/2010

Do ročníka 2009/2010 vstúpili hokejisti z metropoly východu v pozícii majstra. Skúsení hokejoví odborníci i hráči hovoria, že obhájiť titul je náročnejšie ako ho získať. To sa potvrdzovalo už počas základnej časti, v ktorej Košičania síce okupovali priečky v hornej polovici tabuľky, ale vedúce pozície vybojovať nedokázali. V silnej konkurencii obsadili v 17. sezóne samostatnej slovenskej extraligy tretiu priečku, keď po 47 odohraných zápasoch vybojovali 81 bodov a celkové skóre 179:126. Pred nimi sa na druhom mieste umiestnila Banská Bystrica (96 bodov a skóre 179:133) a v základnej časti triumfoval HC Slovan Bratislava, ktorý získal 117 bodov a celkové skóre 199:101.

Vo štvrťfinále si košickí hokejisti zahrali so šiestym Popradom. Tradičné východoslovenské derby prinieslo 5 bojovných zápasov, po ktorých sa z postupu tešili Oceliari. Tí vstúpili do série v domácom prostredí tesnou výhrou 1:0 po samostatných nájazdoch. Tú vzápätí potvrdili triumfom 4:2 a séria sa sťahovala pod Tatry. Zverenci trénera Čadu tam hneď v prvom dueli vyhrali 4:2 a Popradčania mali pred sebou náročnú úlohu. Sezónu si napokon po výhre 5:1 ešte predĺžili, avšak len do piateho zápasu, v ktorom Oceliari triumfovali hladko 8:1 a tešili sa z postupu medzi štvoricu najlepších.

Na základe tradičného play-off pavúka potom Košičanov v semifinále čakali hokejisti z Martina, ktorí po základnej časti obsadili štvrtú priečku a získali iba o dva body menej ako Oceliari. Medzi štvoricu najlepších sa Martinčania dostali cez Skalicu, s ktorou sa však natrápili až v sedemzápasovej sérii. Východniari sa tešili z postupu 4:1 po domácich výhrach 5:2 a 5:3, prehre v treťom zápase na ľade súpera 0:2 a triumfoch 2:1 v Martine a 5:2 v domácej Steel aréne.

Finálová séria priniesla súboj veľkých rivalov z opačných koncov republiky. Košičania sa v nej predstavili proti bratislavskému Slovanu, ktorý najskôr vo štvrťfinále vyradil pomerom 4:1 Zvolen a potom v semifinále zdolal Nitru hladko 4:0. Séria sa začala v hlavnom meste Slovenska, na ľade lepšie postaveného tímu po základnej časti. Tam Oceliari svojho súpera dokonale zaskočili a po triumfoch 5:2 a 6:3 sa famózne ujali vedenia v sérii 2:0. Absolútny vrchol sezóny pokračoval na košickom ľade, kde východniari najskôr prehrali 1:2 po predĺžení, ale potom zvíťazili 3:2. Prvý majstrovský mečbal sa následne pokúsili využiť na opačnom konci republiky, ale nepodarilo sa im to a Slovan vyhral 4:1. Zo zisku druhého titulu v rade sa Košičania tešili po šiestom finálovom zápase na domácom klzisku, keď triumfovali pomerom 5:2. Prezident klubu Miroslav Kiraľvarga tak mohol dvihnúť majstrovský pohár už aj pred domácim publikom a po vlaňajšom triumfe na skalickom ľade druhý raz za sebou.

Káder HC Košice v sezóne 2009/2010:
Brankári:
Tomáš Halász, Július Hudáček, Ján Lašák
Obrancovia: Martin Gajdoš, Ľubomír Chmelo, Radek Deyl, Peter Slimák, Michal Pichnarčík, Ján Homér, Peter Huba, Michal Grman, Ján Tabaček, Michal Šeda, Peter Mikuš, v priebehu sezóny hral za Košice aj Juraj Kledrowetz.
Útočníci: Petr Šachl, Ondrej Gmitter, Marek Vorel, Rudolf Huna, Vladimír Dravecký, Richard Jenčík, Peter Húževka, Marek Mertel, Peter Bartoš, Róbert Tomík, Dušan Andrašovský, Marcel Baláž, Juraj Sýkora, Stanislav Gron. V priebehu sezóny v Košiciach pôsobili aj Juraj Faith, Jaroslav Kmiť, Henrik Hoglund a Marcel Šimurda. 
Tréneri: Anton Tmko, od 7. kola Rostislav Čada, asistent Pavel Hulva, od 15. decembra Pavol Zůbek
Prezident: Miroslav Kirľavarga, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zůbek
 

Majstrovská sezóna 2010/2011

Do ročníka 2010/2011 vstúpili Oceliari v pozícii dvojnásobného majstra Slovenska. Povzbudení úspechmi v predchádzajúcich sezónach ovládli základnú časť, počas ktorej prehrali celkovo iba deväťkrát, pričom v troch prípadoch sa tak stalo iba mimo riadnej hracej doby. V 57 zápasoch získali dovedna 137 bodov, čím utvorili nový rekord v samostatnej najvyššej slovenskej súťaži. Ich celkové skóre po základnej časti bolo 217:102 a Oceliari sa tak s prehľadom stali najlepším tímom v ofenzíve i defenzíve.

Do play-off potom košickí hokejisti vstúpili v pozícii najväčšieho favorita na zisk majstrovského titulu. Vo štvrťfinále si sily zmerali s ôsmou Nitrou, ktorá však rozbehnutému vlaku nedokázala vzdorovať dlhšie než päť zápasov. Zverenci trénera Čadu doma triumfovali 4:3 a 6:0, v treťom zápase pod Zoborom prehrali tesne 2:3 po samostatných nájazdoch, ale vo štvrtom dueli si v Nitre po výhre 3:1 vybojovali postupové mečbaly. Využili hneď prvý, keď Steel arénu potešili hladkým triumfom 5:0, ktorým sériu s Nitrou uzavreli celkovým víťazstvom 4:1.

V semifinále sa predstavili proti tradičnému slovenskému klubu z Trenčína. Dukla obsadila v základnej časti piatu priečku a vo štvrťfinále potom narazila na favorizovaný Slovan Bratislava. Trenčania prehrávali v tejto sérii už 0:3, ale potom predviedli dokonalý obrat snov, vyhrali štyri zápasy v rade a bratislavský Slovan napokon vyradili. V semifinále proti rozbehnutým Košiciam už ale toľko šťastia nemali. Východniari vyhrali celú sériu hladko 4:0, pričom jednotlivé zápasy zvládli postupne pomermi 9:1, 5:0, 4:3 po samostatných nájazdoch a 5:1.

Finále prinieslo slovenským divákom lákavé východniarske derby. Košičania sa v ňom stretli s Popradom, ktorý v základnej časti obsadil druhé miesto s 26-bodovou stratou na prvé Košice. Vo štvrťfinále si Kamzíci pomerom 4:2 poradili so Skalicou a v semifinále po sedemzápasovej dráme vyhrali sériu proti Banskej Bystrici tesne 4:3. Finále prinieslo do metropoly východu a pod Tatry napínavé súboje a množstvo kvalitného hokeja. Všetko sa napokon opäť rozhodlo pred zaplnenou Steel arénou a Oceliari sa tešili zo zisku tretieho majstrovského titulu v rade. To sa doposiaľ nikomu inému z extraligy nepodarilo a prezident Miroslav Kiraľvarga tak mohol zakončiť svoje mimioridane úspešné pôsobenie v klube HC Košice.

Káder HC Košice v sezóne 2010/2011:
Brankári:
Július Hudáček, Tomáš Halász
Obrancovia: Ján Tabaček, Marcel Šterbák, Radek Deyl, Ján Homer, Michal Grman, Peter Slimák, Michal Šeda, Peter Huba
Útočníci: Peter Bartoš, Vladimír Dravecký, Miroslav Zálešák, Michel Miklík, Marek Vorel, Dušan Pašek, Richard Jenčík, Marcel Haščák, Stanislav Gron, Jaroslav Kristek, Martin Frolík, Peter Fabuš, Martin Kriška, Dušan Andrašovský, Marcel Baláž, Tomáš Hričina, Ondrej Gmitter, Oliver Jokeľ.
V priebehu sezóny pôsobili v Košiciah aj Róbert Tomík, Martin Kriška, Zdeněk Blatný a Dávid Buc.
Tréneri: Rostislav Čada, Pavol Zůbek
Prezident: Miroslav Kiraľvarga, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zůbek
 

Strieborná sezóna 2011/2012

Po zisku troch zlatých medailí v rade boli Košice považované za jedného z najväčších favoritov celej súťaže. Proti špičkovému tímu z metropoly východu sa chcel každý z účastníkov extraligy predviesť a diváci boli vďaka tomu svedkami výborných hokejových zápolení. O skvelom obsadení najvyššej hokejovej ligy na Slovensku svedčí aj fakt, že víťazi základnej časti z Košíc mali v jej závere pred druhou Skalicou iba šesťbodový náskok (Košice získali celkovo 110 bodov a skóre 191:130, Skalica vybojovala v dlhodobej časti sezóny 104 bodov a skóre 205:154).

Od začiatku sezóny viedol mužstvo Antonín Stavjaňa, toho však po 17. kole vystriedal Miroslav Ihnačák. Oceliari vstúpili do vyraďovacích bojov z najlepšej možnej pozície a ich súperom bola ôsma Banská Bystrica. Zverenci trénera Ihnačáka sa v tejto sérii poriadne nadreli, veď štyri zápasy sa skončili rozdielom jediného presného zásahu, jeden duel rozdielom dvoch gólov. Košičania začali v domácom prostredí víťazstvami 4:3 po predĺžení a 4:3 v riadnej hracej dobe. V Bystrici prehrali 0:1. v druhom dueli na klzisku súpera však vyhrali 3:1. Košicko-bystrické štvrťfinále sa napokon skončilo v Steel aréne, kde v piatom zápase Oceliari zvíťazili 2:1  predĺžení a tešili sa z celkového triumfu 4:1.

Pavúk play-off postavil východniarom v semifinále do cesty ďalší tím zo stredu Slovenska - HKm Zvolen. Zvolenčania skončili v základnej časti siedmi a vo štvrťfinále pomerom 4:2 prekvapujúco zdolali druhú Skalicu. Optimizmus tímu spod Pustého hradu však v sérii s Košicami rýchlo poklesol, pretože východniari ju po výsledkoch 7:4, 6:2, 6:1 a 5:3 vyhrali hladko 4:0.

Finále prinieslo súboj rivalov z opačných koncov Slovenska. Do Košíc pricestoval bratislavský Slovan, ktorý skončil v základnej časti na treťom mieste s osembodovou stratou na lídra. Slovanisti vo štvrťfinále pomerom 4:1 zdolali Žilinu a v semifinále ešte hladšie zmietli Duklu Trenčín výsledkom 4:0. Finálová séria priniesla celému Slovensku napínavý a atraktívny hokej až do poslednej sekundy. Práve sekundy totiž boli v súperení východu so západom rozhodujúce, pretože o majstrovi Slovenska v sezóne 2011/2012 rozhodol jediný moment v predĺžení siedmeho zápasu. Výhodu domáceho prostredia v ňom mali Oceliari, ale v Košiciach napokon po góle Libora Hudáčka oslavoval Slovan. Východniarom tak po tomto ročníku do zbierky pribudlo víťazstvo v základnej časti, ďalšia finálová účasť a strieborná medaila.

Káder HC Košice v sezóne 2011/2012:
Brankári: Alexandr Hylák, Tomáš Halász
Obrancovia:  Ján Homér, Ján Tabaček, Michal Novák, Marek Kolba, Michal Šeda, Martin Chovan, Peter Slimák, Radek Deyl
Útočníci: Marcel Baláž, Vladimír Dravecký, Ondrej Gmitter, Michel Miklík, Gabriel Spilar, Marek Nagy, Miroslav Zálešák, Marcel Haščák, Stanislav Gron, Jaroslav Kristek, Erik Piatak, Peter Bartoš, Dušan Pašek, Tomáš Petruška, Richard Jenčík, Lukáš Hvila, Samuel Mlynarovič, Matúš Chovan
V priebehu sezóny hrali za Košice aj Peter Fabuš a Marek Vorel.
Tréneri: Antonín Stavjaňa, od 18. kola Miroslav Ihnačák, asistentom bol po celú sezónu Pavol Zůbek
Prezident: Vladimír Jacko, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zůbek
 

Strieborná sezóna 2012/2013

Sezóna 2012/2013 bola plná zmien i očakávaní. Košická kabína sa obmenila úplne od základov a priestor na ľade dostalo v histórii nevídané množstvo odchovancov a ďalších mladíkov. Prezidentom klubu sa stal Juraj Mondík, korý na tomto poste vystriedal Vladimíra Jacka.

Letnú prípravu začal s mužstvom Radim Rulík, ktorý v predchádzajúcej sezóne trénoval mužstvo KHL Lev Poprad. Po 18. kole ho však vystriedal Milan Staš. Predsezónny cieľ pohybovať sa do štvrtého miesta sa v základnej časti naplnil podľa plánu. V 56 stretnutiach získali Košičania dovedna 109 bodov za 32 riadnych víťazstiev a 4 triumfy po základnej hracej dobe a spomedzi extraligistov sa mohli popýšiť najpriaznivejším pomerom vsietených a inkasovaných gólov 214:138.

Vo štvrťfinále stál v ceste medzi štvoricu najlepších jediný súper z východného Slovenska. HK Poprad už od úvodného zápasu jednoznačne ukázal, že svoju kožu ľahko nepredá a bojovnými výkonmi vždy poriadne potrápil. Séria mala najdlhší možný priebeh a rozhodol ju až siedmy duel v Steel aréne. Práve výhoda domáceho prostredia v tak dôležitom zápase, teda výhoda lepšieho postavenia po základnej časti, sa napokon ukázala ako jeden z kľúčových momentov a po výsledkoch 2:1, 2:1. 2:4, 3:6, 3:2, 0:3 a 3:1 sa Košičania prebojovali do ďalšej fázy vyraďovacej časti.

Po náročnej štvrťfinálovej sérii nečakala Oceliarov  o nič jednoduchšia, tentokrát už s prívlastkom semifinálová. Hokejová verejnosť i samotní aktéri očakávali ďalšie zdĺhavé boje, ale opak bol pravdou. Na postup do finále stačilo našim hokejistom 5 stretnutí. Hneď to úvodné na domácom ľade sa im vyhrať nepodarilo, ale po ňom predviedli skutočného tímového ducha a Nitrania ich zastaviť nedokázali. K absolútnemu vrcholu sezóny 2012/2013 sa Košičania prebojovali po výsledkoch 3:5, 2:1 po samostatných nájazdoch, 7:4, 3:2 po samostatných nájazdoch a 6:3.

Vrchol sezóny patril najlepším. Najlepším celkom základnej časti a napokon aj play-off. Všetky stretnutia s výnimkou jediného (štvrtého) sa skončili rozdielom jediného presného zásahu. Zvolenčania v nich dokázali víťazstvo prikloniť na svoju stranu v štyroch prípadoch, zatiaľ čo košickí hokejisti iba raz. Po sérii s výsledkami 2:1 po samostatných nájazdoch, 2:1, 3:2, 2:6 a 2:1 z pohľadu Zvolena bol ročník 2012/2013 minulosťou a Košičanom pribudol na ďalší cenný kov.

Káder HC Košice v sezóne 2012/2013:
Brankári: Alexandr Hylák, Dominik Riečický
Obrancovia: Marek Kolba, Milan Takáč, Martin Gajdoš, Radek Deyl, Miroslav Macejko, Martin Chovan, Michal Novák, Michal Šeda, Martin Štrbák, Juraj Cebák, päť zápasov odohral aj Daniel Brejčák
Útočníci: Richard Huna, Oliver Jokeľ, Pavel Kuběna, Samuel Mlynarovič, Ondrej Gmitter, Robert Huna, Dušan Pašek, Matúš Chovan, Richard Jenčík, Marek Nagy, Štěpán Novotný, Filip Podsedlý, Gabriel Spilar, Erik Piatak, Tomáš Marcinko, Patrik Svitana, Marcel Baláž, Tomáš Bulík, Mabekrek Slovák, Marcel Haščák, Matúš Matis, Peter Boltun, Tomáš Hričina a Matej Hinďoš.
Tréneri: Radim Rulík, od 19. kola Milan Staš, asistentom bol Pavol Zůbek
Prezident: Juraj Mondík, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zůbek

Majstrovská sezóna 2013/2014

V metropole východu si fanúšikovia po úspechoch navykli na kvalitný hokej a inému sa nemohli prizerať ani počas ročníka 2013/2014. Po dvoch strieborných medailách prvoradou úlohou vedenia na čele s prezidentom Jurajom Mondíkom bolo prinavrátiť do Košíc zlato.

Hlavným trénerom sa pred sezónou stal staronový kouč Anton Tomko. Košičania základnú časť ovládli a už tri kolá pred jej koncom si definitívne potvrdili najlepšiu možnú pozíciu pred nadchádzajúcim play-off. V 56 stretnutiach dosiahli 125 bodov, čo je o 12 viac ako druhá Nitra. Získali ich za 39 riadnych víťazstiev a 4 triumfy po predĺžení, v ktorom Košice v základnej časti a ani v play-off sezóny 2013/2014 neprehrali ani raz. Celkovo súperom nastrieľali 174 gólov, čo je druhý najvyšší počet spomedzi účastníkov súťaže a inkasovali ich 98, čo je najmenej spomedzi všetkých extraligistov.

Po základnej časti sezóny čakalo 8 najlepších tímov play-off. V ňom sa podľa dobre známej štruktúry prvé Košice predstavili proti ôsmemu tímu tabuľky, ktorým bol Martin. Séria mala jednoznačný, no rozhodne nie jednoduchý priebeh. Košičania súperovi nedovolili zvíťaziť ani v jednom dueli a po výsledkoch 6:1 a 3:2 v Steel aréne a výhrach 1:0 a 4:3 po samostatných nájazdoch v Martine sa východniari tešili z postupu do semifinále po sérii s výsledkom 4:0.

Medzi štvoricu najlepších sa okrem Košíc prebojovali aj tímy Piešťan, Nitry a Banskej Bystrice. Košičania vyzvali práve prvý menovaný celok – Havranov z Piešťan. Kto by čakal ľahkú sériu, rozhodne sa mýlil. Napínavé duely priniesli množstvo krásnych hokejových momentov a diváci si rozhodne prišli na svoje. Všetko napokon lepšie zvládli Košice, ktoré súpera odprevadili na letné dovolenky po triumfálnej sérii s výsledkom 4:2. Zápasy v Steel aréne sa skončili výsledkami 4:1, 3:5 a v piatom zápase 3:0, na piešťanskom ľade to bolo 2:0, 1:4 a 1:2.

Absolútny vrchol sezóny proti sebe postavil dva najlepšie celky základnej časti a napokon aj play-off. Proti lídrom z Košíc sa po semifinálovej výhre nad Banskou Bystricou postavila Nitra, ktorá túžila vybojovať svoje prvé zlato v histórii. Hokejová verejnosť si sériu užila, veď sme boli svedkami siedmich duelov najlepších extraligových účastníkov. V sérii sa na nitrianskom ľade nešťastne zranil kapitán Oceliarov Martin Štrbák a tak si „céčko“ prišil na hruď staronový kapitán Peter Bartoš. Tuhý boj vyvrcholil až v poslednom možnom zápase, v ktorom mali výhodu domáceho prostredia vďaka excelentnej základnej časti Košičania. Oceliari zápas sezóny zvládli na výbornú a súperovi nedali vôbec žiadnu šancu na úspech, keď mu nasúkali až poltucet gólov. Posledný extraligový zápas sezóny 2013/2014 sa teda skončil našim triumfom 6:0, po ktorom vypredaná Steel aréna oslavovala po dvoch strieborných rokoch opäť zisk majstrovského titulu. Siedmeho v ére samostatného Slovenska, deviateho celkovo. Zápasy v Steel aréne sa skončili výsledkami 4:3 po samostatných nájazdoch, 1:2, 2:1 po samostatných nájazdoch a v rozhodujúcom dueli 6:0, na nitrianskom klzisku to bolo 4:3 po predĺžení, 2:3 a 1:3. Po včerpávajúcej sedemzápasovej finálovej sérii zodvihli majstrovský pohár hneď dvaja kapitáni, Martin Štrbák a Peter Bartoš, ktorí ho odovzdali prezidentovi klubu Jurajovi Mondíkovi. Ten ho zodvihol v druhom roku svojho pôsobenia na najvyššom klubovom poste. 

Káder HC Košice v sezóne 2013/2014:
Brankári: Alexandr Hylák, Dominik Riečický, Rastislav Staňa
Obrancovia: Ondrej Briják, Juraj Cebák, Erik Černák, Radek Deyl, Martin Chovan, Marek Kolba, Miroslav Macejko, Michal Novák, Michal Šeda, Milan Takáč, Martin Štrbák, Tomáš Klouček
V priebehu sezóny v Košiciach pôsobili aj Michal Novák a Martin Chovan.
Útočníci: Marek Bartánus, Peter Bartoš, Jiří Bicek, Peter Boltun, Marek Borecký, Matej Češík, Ondrej Gmitter, Matej Hinďoš, Tomáš Hrnka, Matúš Chovan, Richard Jenčík, Oliver Jokeľ, Rastislav Konečný, Tomáš Marcinko, Matúš Matis, Ladislav Nagy, Dušan Pašek, Pavol Skalický, Marek Slovák, Peter Sojčík, Gabriel Spilar, Marek Svatoš, Ladislav Zikmund
V priebehu sezóny v Košiciach pôsobili aj Ladislav Nagy, Marek Slovák a Rastislav Konečný.
Tréneri: Anton Tomko, Pavol Zůbek
Prezident: Juraj Mondík, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zůbek
 

Majstrovská sezóna 2014/2015

V 22. sezóne najvyššej slovenskej hokejovej súťaže patrili Košice opäť na vrchol. Sezónu zahájil trénerský tandem Tomko – Zůbek, na prelome kalendárnych rokov ich však vystriedala dvojica Peter Oremus – Roman Šimíček.

Oceliari potvrdili svoju dlhoročnú dominanciu v extralige už v základnej časti, ktorú s náskokom 13 bodov vyhrali. Košičanom sa to podarilo so ziskom 123 bodov a celkovým skóre 166:105, ktoré svedčalo o najlepšej defenzíve v celej súťaži. Na druhom mieste v tabuľke dlhodobej časti sezóny sa umiestnila Nitra a tretia skončila Banská Bystrica. Základnú časť Košičanom i všetkým hokejovým priaznivcom na Slovensku už vyšerkovala Hokejová liga majstrov, v ktorej sa HC Košice predstavil ako jediný zástupca celej krajiny. Oceliari bojovali v A-skupine s prestížnymi európskymi klubmi Kärpät Oulu, Kölner Haie a Bílí Tygři Liberec a v tabuľke obsadili tretiu priečku.

Vo štvrťfinále extraligy sa Košičania predstavili proti nevyspytateľným Piešťancom. Hokejisti z kúpeľného mesta chceli favorita poraziť a už v prvom dueli podali vynikajúci výkon korunovaný výhrou 3:1. Zverenci trénerského dua Oremus - Šimíček ale svoje zaváhanie napravili už v druhom štvrťfinálovom zápase, kedy po triumfe 5:2 vyrovnali celú sériu. Tá sa následne presunula na západ Slovenska, kde raz vyhrali domáci a raz hostia. Za stavu 2:2 urobili dôležitý krok smerom k postupu pred vlastnými fanúšikmi východniari a zvíťazili jasne 7:0. Sériu potom Oceliari ukončili v Piešťanoch, kde vyhrali 3:0 a celkovo triumfovali 4:2.

Semifinálovým súperom Košíc sa stal jediný rival z východného Slovenska. Košičania si medzi štvoricou najlepších zmerali sily s Popradom a aj z tohto zápolenia vyšli víťazne. Oceliari sériu odštartovali domácimi triumfmi 5:4 a 2:1, vonku vyhrali 3:1 a Podtatranci na to zareagovali až v poslednej možnej chvíli víťazstvom 6:2. Za stavu 3:1 v prospech Košíc sa tak séria presunula opäť do Steel arény, kde Košičania potvrdili svoju dominanciu a po triumfe 3:2 (celkovo v sérii 4:2) sa tešili z postupu do ôsmeho finále v rade.

V ňom sa stretli s Banskou Bystricou, pre ktorú to bolo vôbec prvé finále v histórii klubu. Barani zo stredu Slovenska si v základnej časti počínali dobre a skončili tretí, vo štvrťfinále potom pomerom 4:1 vyradili Duklu Trenčín a k absolútnemu vrcholu sezóny sa prebojovali po tesnej semifinálovej výhre 4:3 nad Nitrou. Finálová séria sa začala dvomi košickými víťazstvami v Steel aréne, aby potom mohla pod Urpínom pokračovať takisto triumfmi domáceho tímu. Piaty zápas v metropole východu zvládli po výhre 3:2 lepšie Košičania a do Banskej Bystrice cestovali s cieľom ukončenia celej série. To sa im napokon aj podarilo a po víťazstve 2:1 sa tešili zo zisku ôsmeho titulu v ére samostatnosti.

Generány manažér Juraj Bakoš doviedol svoju hokejovú družinu do ôsmeho finále v rade, z ktorých sa päť skončilo zlatom. Pre prezidenta Juraja Mondíka to bolo druhé zlato, pre trénerskú dvojicu Oremus – Šimíček prvé.

Káder HC Košice v sezóne 2014/2015:
Brankári:
Alexandr Hylák, Marcel Melicherčík, Dominik Riečický
Obrancovia: Juraj Cebák, Erik Černák, Adam Drgoň, Adam Jánošík, Miroslav Macejko, Branislav Pavúk, Radek Philipp, Michal Šeda, Martin Štrbák
Útočníci: Marek Bartánus, Peter Bartoš, Jiří Bicek, Radovan Bondra, Matej Češík, Matej Hinďoš, Tomáš Hrnka, Matúš Chovan, Richard Jenčík, Tibor Kutálek, Adam Lapšanský, Ivan Rachůnek, Peter Sojčík, Gabriel Spilar, Jakub Suja
V priebehu sezóny za Košice hrali aj Denis Markuš, Ladislav Zikmund, Milan Kolena a Václav Stupka.
Tréneri: Anton Tomko a Pavol Zůbek, od 43. kola Peter Oremus a Roman Šimíček
Prezident: Juraj Mondík, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zůbek

generálny partner

HC KOsICE

partneri