Hudáček sledoval výkony brankárov na olympiáde s otvorenými ústami

Každá séria má svoj koniec. Šnúra košických víťazstiev sa roztrhla na ľade novopečeného víťaza základnej časti a po desiatich výhrach v rade sa tak museli oceliari skloniť pred Slovanom Bratislava. Po hernej stránke ale obhajca majstrovského titulu na belasých nestrácal a výsledok mohol byť aj iný, než 0:2.

Na Slovane chýbal kúsok šťastia

"Zápas na Slovane bol i o šťastí. To sa priklonilo k domácim, veď napríklad pri prvom gole mali hneď dva šťastné teče. Naše nahodenia pred bránu sa naopak šťastne neodrazili a končili mimo nej, poprípade na Braňovi Konrádovi," vracia sa k piatkovému duelu brankár Július Hudáček.

Okrem samotnej prehry je mrzutý hlavne fakt, že Košice prehrali so Slovanom všetky štyri vzájomné stretnutia v aktuálnej sezóne. V histórii slovenskej extraligy sa pritom ešte nikdy nestalo, aby neuchmatli východniari tímu z hlavného mesta počas ročníka ani bodík.

"V minulej sezóne sme naopak vyhrali tri zo štyroch vzájomných zápasov my," nerobí vedu zo spomínanej skutočnosti 21-ročný brankár. "Netreba z toho robiť tragédiu, ak na seba narazíme v play-off, tak to bude vyzerať inak. Tam sa všetko maže a hrá sa odlišne. Na Slovane bolo viditeľné, že momentálne hrajú bez stresu a uvoľnene. V play-off bude ale všetko iné."

Cieľom je tretie miesto

Po nedeľňajšom víťazstve Martina nad Skalicou patrí Košiciam štvrtá priečka. Na tím z Turca ale strácame iba bodík a práve MHC hostíme v poslednom domácom vystúpení. Ešte predtým ale čaká Košice štvrtkový televízny zápas na Záhorí.

"Chceme byť tretí," dušuje sa Hudáček. "V úvode sme postrácali veľa bodov a tým sme si situáciu sami skomplikovali. V poslednom čase ale bodujeme a vyhrať chceme i na Záhorí. Ak by nám to vyšlo, tak by sme boli pred posledným domácim zápasom v dobrej pozícii. Vyrovnaná situácia je napokon celkom dobrá, pretože predstavuje skvelý test pred play-off."

Pred Skalicou majú Košičania momentálne osembodový náskok a vo štvrtok sa pokúsia využiť pokles formy HK 36. Tím z Max arény prehral štyri z posledných piatich duelov a bez svojej najväčšej hviezdy Žigmunda Pálffyho pôsobil bezzubo.

"My chceme vyhrať každý zápas, veď Košice sú na slovenské pomery veľkoklub, ktorý nemôže mať malé ciele. V poslednom čase to Skalici veľmi nešlo, ale musíme počítať s tým, že návrat Žiga ich opäť nakopne. Som presvedčený o tom, že budú hrať o 30 až 40 percent lepšie ako napríklad v Martine," avizuje odchovanec spišského hokeja.

Olympiádu sledoval s otvorenými ústami

Nielen fanúšikovia hokeja, ale i samotní hráči sledovali v posledných týždňoch zápolenie na olympijskom ľade. Július Hudáček si pochopiteľne všímal predovšetkým brankárov a v tomto smere mal o inšpiráciu postarané.

"Výborní boli brankári prvej osmičky, ale na vrchol by som zaradil Američana Millera a Švajčiara Hillera. Skvelý bol i náš Jaro Halák a som presvedčený, že má na to, aby sa presadil natrvalo v NHL," vyslovil sa Hudáček, ktorý následne prezradil, čo najviac ho upútalo z pohľadu výkonov gólmanov. "Veľký rozdiel som videl v rýchlosti a niekedy som sledoval rýchlosť brankárov doslova s otvorenými ústami. Niektorí gólmani predvádzali famózne zákroky a bolo vidieť, že ide o iný štýl, než vidíme u nás. Brankári sa tam hádzali i do striel, ktoré sa javia zdanlivo nechytateľné a vyzdvihnúť musím aj ich prácu s hokejkou za bránou. Upútala ma i schopnosť čítať hru pri prečísleniach súperov."

Olympiáda ukázala ešte jeden trend, v modernom hokeji padá čoraz viac gólov po šikovných tečoch. "Súvisí to aj so štýlom hokeja, ktorý sa uplatňuje na úzkom klzisku," vysvetľuje Hudáček. "U nás je plocha väčšia a tímy sa snažia dávať góly do prázdnej brány. V zámorí na to niet priestoru a ani času. Všetko teda prebieha v štýle nahrávka na obrancu, následná strela a dôraz pred bránou. Aj na Slovensku padá takých gólov najviac v Poprade, kde majú najužšie klzisko."

Zmeniť ligu plnú faulov

V porovnaní s našou najvyššou hokejovou súťažou sme boli na zámorskom turnaji svedkami oveľa vyššieho tempa, nasadenia a kvalitnejšej práce s pukom v časovom strese.

"Extraliga sa nemôže s takýmto turnajom vôbec porovnávať," konštatuje Hudáček. "Rád by som podotkol, že u nás sa hrá veľmi nečisto. Ak sa niekto dostáva dopredu, tak ho zastavia hákovaním, držaním, či podrazením. Na olympiáde sa hralo oveľa tvrdšie, ale zároveň čisto. Žiadne hákovanie, či držanie. Vylúčenia boli zväčša za vyhodenie puku mimo ľadovú plochu, či sekeru v rámci poslednej možnosti ako zastaviť hráča. Dokážem sa vcítiť do náročnej situácie našich rozhodcov, pretože ak by mali pískať všetky fauly, tak sa hrá v našej extralige celý zápas traja proti trom. Na druhej strane by ale prísnejšie rozhodovanie pomohlo, pretože po pár mesiacoch by si hráči uvedomili, že takto to jednoducho nejde. Na medzinárodnom fóre sa nám to vždy vypomstí."

Slovenskí hokejisti boli azda najmilším prekvapením olympiády a k dokonalej spokojnosti chýbalo už len jediné - medaila. "Škoda toho konca. Viedli sme 3:1 a skvelá partia si zaslúžila naozaj aspoň bronzovú medailu. Večná škoda poslednej šance Paľa Demitru proti Kanade. Je mi to úprimne ľúto, pretože vo Vancouvri sa zišla naposledy generácia starších hráčov, ktorá mala potrebnú výkonnosť a hrala pekný hokej," uviedol mladý košický brankár.

Ľútosť z vypadnutia rodákov

Zatiaľ čo výkony slovenskej reprezentácie Hudáčka potešili, zármutok mu spôsobilo vypadnutie rodákov zo Spišskej Novej Vsi.

"Chlapcom to išlo najprv veľmi dobre, zlom nastal v novembri, či decembri. Škoda, že to dopadlo takto a na našom peknom štadióne sa už extraliga hrať nebude. Peňazí nebolo nazvyš a dané mužstvo napokon najvyššiu súťaž neudržalo. Možno ak by sa podarilo tím posilniť o pár dobrých hráčov, mohla hrať Nová Ves o siedme, či ôsme miesto," poťažkal si 21-ročný brankár. "Je teraz na vedení, akou cestou sa vydá. Viacerí šikovní chlapci zo Spišskej dostanú ponuky od extraligistov a bolo by pre nich dobré, ak by mohli pokračovať na najvyššej úrovni. Ak by ale ostalo toto mužstvo pohromade, tak má podľa mňa o rok minimálne na baráž."

Spišská Nová Ves ukázala i napriek zostupu talent a v jej radoch sa objavilo viacero mladých hráčov, o ktorých ešte môžeme počuť. Koho by odporučil do pozornosti manažérov Hudáček? "Sú tam šikovní hráči ako Rišo Smotrila, či Hamrák a Borovský. Celkovo je tam päť, či šesť hráčov, ktorí ak by dostali šancu v extralige, tak sa podľa mňa v priebehu polroka určite presadia. Potrebujú dostať príležitosť v štýle Trenčína, kde zakomponovali do tímu Gašparoviča, či Tybora."

Tím od Slovenského raja tak strávil po šesťročnej extraligovej diéte na najvyššej úrovni iba jeden ročník. Už pred štartom sezóny sa síce podobný scenár očakával, bolesti z vypadnutia sa ale zabrániť nedá.  

"V Spišskej Novej Vsi sa čakalo na extraligu šesť rokov a v úvode sezóny bolo cítiť hlad po kvalitnom hokeji. Tribúny boli plné, atmosféra výborná a nadšené výkony prinášali výsledky. Postupom času to bohužiaľ upadalo. Dnešný hokej je samozrejme závislý od peňazí a pre spišský región bolo zrejme neudržateľné uživiť tri extraligové kluby, veď Spišskú Novú Ves, Poprad a Kežmarok delí pár desiatok kilometrov. Verím, že Spišská sa vráti do extraligy čo najskôr. Spoľahnúť sa môže na silný mladý ročník, ktorý získal juniorský titul a postupne zbiera skúsenosti," dodal Július Hudáček.