Hunovi to proti Skalici sype, tímu nie

Útočníka Rudolfa Hunu možno pokojne nazvať špecialistom na Skalicu. Posúďte sami - od svojho príchodu do Košíc nazbieral v predošlých dvoch sezónach v dvadsiatichtroch dueloch proti HK 36 celkovo dvadsaťsedem kanadských bodov (11+16) a v podobnom tempe pokračuje i v aktuálnom ročníku. V štyroch stretnutiach zaknihoval štyri góly a jednu asistenciu. Radosť z produktivity proti tímu zo Záhoria mu kazia iba výsledky, veď oceliari prehrali tri zo štyroch vzájomných zápasov sezóny 2009/10.

Rudo, základom prehry v Skalici bola vlažná prvá tretina. Môže za to dlhá cesta autobusom?

Rudolf Huna: Nedá sa povedať, že by sme boli ešte nohami v autobuse. Faktom ale je, že sme doplatili na vylúčenia. Inkasovali sme v nich dva góly a v tomto smere sme to nezvládli rovnako ako predtým na Slovane. Mali sme to ale otočiť v druhej tretine. V nej sme mali dostatok šancí, no bohužiaľ nám to tam nepadlo. V tretej časti nás zastavili ďalšie vylúčenia, ktoré nás obrali o šancu na minimálne bod. Musíme sa z toho poučiť a pripraviť sa tak, aby sme posledný zápas v nedeľu vyhrali.

Zaskočil vás vývoj stretnutia? Na Záhorie ste cestovali s bodovými ambíciami, ale už v 14. minúte to bolo 0:2...

Želali sme si iný úvod. Škrt cez plány nám ale urobili nezmyselné vylúčenia. Na trestnú lavicu som putoval i ja, keď som sa snažil odblokovať hráča pre Stana Grona a vraj to bolo bránenie v hre. K tomu, čo sa v našej lige v poslednom čase píska sa radšej nebudem vyjadrovať. Prehrali sme si to sami a ak chceme víťaziť, tak musíme hrať predovšetkým v obrannom pásme úplne inak. Okrem toho musíme premieňať šance, pretože i v Skalici sme ich mali dostatok. Proti Martinu chceme zahrať tak, ako v play-off.

Tebe osobne to proti Skalici ide a v štyroch tohtosezónnych stretnutiach si vsietil štyri góly. Paradoxom je, že nasucho si vyšiel iba v druhom vzájomnom súboji, v ktorom sa zrodilo jediné košické víťazstvo nad HK 36. Dá sa teda povedať, že zatiaľ čo tebe sa proti Skalici darí, tímu nie...

Nemyslím si, že by to mal byť súper, ktorý nám nevyhovuje. Práve naopak - ja hrám proti Skalici rád, pretože s nimi sa dá hrať hokej. Budem veľmi rád, ak nabudúce nedám gól ja, ale vyhráme ako tím.

Po posledných dvoch prehrách už nemáte boj o tretie miesto vo svojich rukách a musíte čakať na zakopnutie Martina proti Žiline. Čo to znamená z hľadiska play-off?

V prvom rade urobíme všetko preto, aby sme doma Martin porazili. Potom to už bude naozaj na nich a uvidíme, aký súper sa nám ujde pre štvrťfinále. Vieme jedno - ak chceme zájsť čo najďalej, tak musíme prejsť cez hocikoho.

Pomer vylúčených bol 3:8 a každému musí byť jasné, že takto by to v play-off nešlo..

Určite nie! Musíme si na to dávať veľký pozor. Ak chceme vyhrávať, tak sa musíme vyvarovať zbytočných faulov. To je nám jasné.

Ľudia na Slovensku sú namlsaní hrou na olympiáde a v tejto súvislosti si počas sledovania zápasu Skalica - Košice pretierali oči a akoby nechceli veriť, že je to ten istý šport. Prečo pôsobí naša najvyššia súťaž tak pomaly a prečo v nej absentuje dôraz čo i len trochu podobný tomu vo Vancouvri? Prečo sme videli v Kanade počas jedného striedania viac dôrazných, ale čistých osobných súbojov ako na Slovensku počas celej tretiny?

Možno to má súvis aj s rozhodcami. Na olympiáde púšťali hru do tela, ale u nás vás za niečo podobné okamžite vylúčia. Vo Vancouvri sme si mohli všimnúť i to, že tam hráči pravidelne stoja v bránkovisku a strieľajú z neho i gólu. Tu prejdete pred brankárom a hneď je hra prerušená. Čo sa týka dunenia mantinelov, tak v tomto smere môžem povedať, že ak by boli aj u nás také odpružené mantinely, tak by to vyzeralo inak. Stretol som sa s chlapcami, ktorí hrávajú za oceánom a keď trénovali tu na Slovensku a skúsili sa oprieť do našich mantinelov, tak povedali - nikdy viac! Pruženie mantinelov je úplne iné a to sa odzrkadľuje aj počas osobných súbojov. Nechcem sa ale vyhovárať, všetci mohli vidieť aký hokej sa hral tam a aký sa hrá tu. Na úzkom ľade sa hralo hore-dolu, tu je to určite pomalšie.

Základnú časť uzavrie nedeľňajší súboj proti Martinu. Pre MHC je košický ľad akoby prekliaty a nevyhrali tu už vyše jedenásť rokov. Vplýva takýto fakt na hráčov?

Podvedome si určite uvedomujú, že sa im tu nedarí a nevyhrali tu poriadne dlho. To ich ale na druhej strane určite aj motivuje k ukončeniu čiernej série. My sa musíme starať v každom prípade o seba a urobíme všetko preto, aby sme ich porazili aj tentoraz.

Proti Martinu ste vyhrali všetky tri vzájomné zápasy v tejto sezóne? Čo na nich teda platí?

Počítam s tým, že budú hrať určite na tri päťky a budú teda v tempe. Majú typy vhodné pre brejkové situácie a na to si musíme dať veľký pozor. Ich šikovní útočníci číhajú za obrancami a čakajú na nahrávku cez celé pásmo. Ak si ale dáme pozor v obrane, tak ich musíme poraziť!

Súboj proti MHC predstavuje generálku na play-off. Nakoľko dôležitý zápas to teda bude?

Určite to berieme veľmi vážne a vnímame to ako prípravu na play-off. Verím tomu, že vyhráme, pobavíme divákov a popracujeme na veciach, ktoré chceme vyladiť pred vyraďovacou časťou.

Po Martine vás čaká ďalšia viac ako týždňová prestávka, keďže štvrťfinále odštartujete 15. marca. Nehrozí ďalší výpadok z herného rytmu?

Poviem to takto - v tejto sezóne pauzujeme toľko, že ja už ani neviem či sa extraliga vôbec hrá. Je to postavené na hlavu. Za to ale my nemôžeme a musíme sa prispôsobiť rozpisu. V každom prípade je to veľká škoda. Keď sa hrá, tak sa má hrať. Takto neustále vypadávame z tempa a ľudia nás potom pochopiteľne kritizujú. Keby to bolo na mne, tak hráme trikrát v týždni a bez zbytočných prestávok.