Rozhovor s Jurajom Slafkovským

Juraj Slafkovský: Na mojej ceste sú doterajšie úspechy takými menšími zastávkami

Pôvodne sa mal venovať plávaniu, no život to zariadil inak. Kamarátov otec ho v piatich rokoch zobral na zimný štadión a odvtedy si najrýchlejší kolektívny šport zamiloval. Prešlo dvanásť rokov a jeho meno sa v hokejových kruhoch pravidelne skloňuje nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Odborníci mu predpovedajú mimoriadne svetlú budúcnosť, v nasledujúcom vstupnom drafte do NHL by mal atakovať najvyššie priečky. Nájdu sa aj takí, ktorí ho smelo prirovnávajú  k hráčom ako Marián Gáborík či Jaromír Jágr. On však ostáva nohami pevne na zemi a deň čo deň sa snaží posúvať svoje limity, aby sa jedného dňa všetky vyššie spomínané prognózy naplnili. Tušíte o kom je reč? Ak ste pomysleli na Juraja Slafkovského, máte pravdu.

Sedemnásťročný talent slovenského hokeja si prvýkrát obul korčule v rodných Košiciach, odkiaľ si to v štrnástich rokoch namieril do svetoznámej hokejovej akadémie v Salzburgu. Z nej viedli jeho ďalšie kroky do Hradca Králové, kde sa s dorasteneckým tímom tešil zo zisku bronzových medaily, k čomu výraznou mierou aj sám prispel. Po tom, čo sa stal tretím najproduktívnejším hráčom Hradca prišla ponuka z Fínska, ktorú sa rozhodol prijať. V krajine tisícich jazier sa uchytil a momentálne má pred sebou tretiu sezónu na severe Európy. Vráťme sa však ešte trochu späť.

 Ak sa spätne obzrieš za uplynulou sezónou v juniorke TPS, aká bola?

„Bola to celkom vydarená sezóna. Mali sme tímové úspechy, aj mne sa darilo po osobnej stránke. Musím ju teda hodnotiť pozitívne, ale zas na druhej strane verím, že ďalšie sezóny budú ešte lepšie.“

Hokejové súťaže vo Fínsku boli kvôli zhoršujúcej sa pandemickej situácii počas decembra prerušené. Následne vám po obnovení pribudli celotvarové kryty. Ako sa ti hralo s touto „vychytávkou“?

„Nebolo to úplne príjemné, ale nedalo sa nič robiť. Čo som počul, tak veľa mojich spoluhráčov sa sťažovalo, že to nie je dobré, ale ja som s tým nemal nejaký veľký problém.“

V Turku si v tejto sezóne pôsobil so Samuelom Kňažkom. Bolo pre teba veľkou výhodou, že si mal po svojom boku ďalšieho Slováka?

„Určite je to vždy výhoda, obzvlášť, keď je to aj kamarát a nie niekto, s kým sa nemáte radi. Vždy, keď bolo potrebné, mohli sme si vzájomne pomôcť.“

Dokonca ste spolu aj bývali. Prezraď nám na neho niečo.

„Kňažo si nerád vetra v izbe, ale už som ho to naučil. Keď sme prišli, tak mal radšej takú hmlu.“ (smiech)

A-mužstvo TPS Turku postúpilo do finálne fínskej ligy, kde si zmeralo sily s tímom Rauma Lukko, ktorého dres obliekajú aj krajania Skalický s Pospíšilom. Sledoval si túto finálovú sériu?

„Sériu som, samozrejme, sledoval. Fandil som TPS, ale na druhej strane som rád, že keď sme to už nevyhrali my, tak sa z víťazstva tešilo mužstvo, v ktorom hrali dvaja Slováci.“

O ŽIVOTE V KRAJINE TISÍCICH JAZIER

Máš za sebou druhú sezónu strávenú vo Fínsku. Aký je život v tejto škandinávskej krajine?

„Život vo Fínsku je veľmi pokojný, ľudia sa nikde neponáhľajú. Ja mám takýto spôsob života veľmi rád a som spokojný, že som si zvolil túto krajinu.“

V krajine tisícich jazier si odkázaný sám na seba. Predpokladám, že činnosti ako varenie, upratovanie už dokonale ovládaš.

„Už prvý rok som sa všetko naučil, aj keď som ešte volal mame domov, ale potom, keď som zistil, čo a ako funguje, tak som sa viac osamostatnil.“

Keď sa už rozprávame o jazerách, stihol si nejaké aj navštíviť?

„Nie, nestihol. Ja bývam pri mori, takže sa chodíme skôr pozrieť na pláž ako k jazeru.“

Fíni sú dlhé roky považovaní za najšťastnejších ľudí. Môžeš to potvrdiť? Čím to podľa teba je?

„Môžem to potvrdiť. Určite je to aj tým, ako som už povedal, že tam je pokoj, nikde sa neponáhľajú a je tam aj vyššia životná úroveň.“

Na druhej strane sa o nich taktiež hovorí, že sú chladní, odmeraní severania. Je to tak?

„Sú odmeraní, keď niekoho nepoznajú, ale potom, keď vás spoznajú bližšie, tak je všetko v poriadku. Ja som takýto problém nezažil, ani som to nijako nepostrehol.“

Vedieť sa dohovoriť je vždy dôležité, tak čo ty a fínčina?

„Po fínsky neviem skoro nič, zvládnem sa pozdraviť a nadávky.“ (smiech)

Z REPREZENTAČNEJ 20-KY ROVNO DO A-ČKA

Na prelome rokov sa ako šestnásťročný, najmladší člen nášho výberu, zúčastnil svetového šampionátu do dvadsať rokov v Edmontone. Pre mladého hráča veľký úspech, no to ešte nebolo všetko. O štyri mesiace neskôr ho po skončení kempu reprezentačnej dvadsiatky povolalo vedenie do prípravy pred seniorskými majstrovstvami sveta. V konečnom účtovaní odohral s dvojkrížom na hrudi sedem prípravných duelov, stal sa historicky najmladším strelcom v seniorskej hokejovej reprezentácii Slovenska, úspešne prežil všetky škrty v kádri a nakoniec si najcennejší dres obliekol aj v lotyšskej Rige.

Z piešťanského kempu do 20 rokov si sa hneď po skončení pripojil k reprezentačnému A-čku. Aké boli tvoje prvé pocity?

„Viac-menej som bol na ľade taký neokukaný, bol som aj trošku pod stresom, ale časom a tréningami sa to zlepšovalo.“

Ako ťa privítala kabína?

„Zobrali nás ako mladých, ale musím povedať, že nám veľmi pomáhali starší hráči. Bol som za to veľmi šťastný. Určite je vždy jednoduchšie, keď nás tam bolo viac mladých.“

Čo ti „bežalo“ hlavou pred debutom za mužov?

„Snažil som sa nemyslieť na to, že je to debut za mužov. Sústredil som sa na to, čo viem, snažil som sa veriť vlastným schopnostiam a že to nejako zvládnem. Myslím, že nakoniec sa to celkom slušne podarilo.“

S týmto tvrdením môžeme súhlasiť, veď hneď v prvom zápase za mužov, si proti Lotyšsku strelil  svoj premiérový gól, ktorý bol zároveň víťazný. Čo si vtedy prežíval?

„Najskôr som to veľmi „nepobral“, ale potom som bol nadšený. V prvom momente som sa z toho tešil ako z normálneho gólu, až potom, keď som si sadol na striedačku, tak som si uvedomil, že som rozhodol prípravný zápas, že je to pre mňa veľká vec.“

Máš doma odložený puk na pamiatku?

„Áno, mám.“

Koľko ťa stál premiérový gól?

„Popravde ma nestal nič. Našťastie sa na to nejako zabudlo.“

Máš zrátané, na koľko gratulačných správ si musel odpísať?

„Asi ani nie. Pre mňa sú najdôležitejšie tie od rodiny a blízkych. Tým ostatným len poďakujem, nejako to nepočítam.“

 

MAJSTROVSTVÁ SVETA

Aká bola tvoja prvá reakcia, keď si sa dozvedel, že tvoje meno figuruje v záverečnej nominácii na svetový šampionát?

„Bol som prekvapene-nadšený, pretože, ak mám povedať pravdu, v takomto mladom veku som to nečakal. Odkedy mi to povedali, snažil som sa nesústrediť sa na to, že som najmladší, ale sústrediť sa na to, že sú to majstrovstvá sveta a potrebovali by sme niečo dosiahnuť.“

Keďže musíš nastupovať s ochranným košíkom, súperom je hneď jasné, že si ešte veľmi mladý. Nemal si preto pocit, že si k tebe niektorí dovoľujú trošku viac, prípadne ti venujú väčšiu pozornosť?

„Ani nie. Myslím, že je to už bežné. Poviem to z vlastnej skúsenosti, ja sa na ľade nesústredím, či ide proti mne hráč s košíkom alebo plexi, takže neviem, ako to berú ostatní, ale necítil som to tak.“

V zápase proti Česku ťa tréneri nasadili do prvej formácie, proti USA si nastúpil v druhej. Čo to pre teba znamenalo, dostať v sedemnástich rokoch takúto dôveru a hrať v jednej formácii so skúsenými hráčmi ako Cehlárik, Pospíšil, Krištof a Studenič?

„Bolo to niečo neskutočné. Každý hráč by chcel mať v mladom veku pri sebe takýchto hráčov na jeho osobný rozvoj, čiže ja si to veľmi pochvaľujem a som vďačný za túto možnosť každému, kto sa tomu pričinil.“

Ak zhodnotíš svetový šampionát z celkového hľadiska z tvojho pohľadu. Je malou čiernou škvrnou, že sa ti nepodarilo bodovo obohatiť svoje štatistiky?

„Určite áno, ale už sa na to nesústredím. Teraz ten gól, ktorý som mohol dať, už aj tak nedám, nezmením to,  takže to nejako neriešim. Mrzelo ma to chvíľu po tom, ale už mi to tak nevadí.“

Hráči si hlavného trénera Ramsaya pochvaľujú nielen po hokejovej stránke, ale aj ľudskej. Aké skúsenosti s ním máš ty?

„Musím povedať, že je to veľmi veľký a dobrý človek. Ja s ním mám fakt len veľmi pozitívne skúseností. Pomohol mi, poradil. Ja na neho nemôžem povedať jedno zlé slovo, len tie dobré.“

Prezraď nejaký vtipný zážitok, moment z MS, na ktorý rád spomínaš.

„Najväčší zážitok je asi ten, keď sme vyhrali s Rusmi a chlapci šli do šatne, ako sme tam kričali a vzniklo z toho video, ktoré sa šírilo po internete.“

Na prelome rokov si sa zúčastnil aj MS do dvadsať rokov v kanadskom Edmontone. Aké najväčšie rozdiely si postrehol medzi juniorským a mužským hokejom?

„Najväčšie rozdiely sú najmä čo sa týka rýchlostnej stránky. Je to omnoho rýchlejšie ako juniorský hokej na reprezentačnej úrovni.“

Sezónu si začal v septembri a skončil ju až v júni. Pamätáš sa, že by si niekedy zažil takúto dlhú sezónu?

„Nie, toto bola určite moja najdlhšia sezóna, aj keď som tam mal menšiu prestávku kvôli zraneniu. Za klub som neodohral tak veľa zápasov, keďže sme boli v karanténe a taktiež sa rozdelila naša liga vo Fínsku. Nemal som tých zápasov toľko, ako mali ostatní chalani, ktorí boli na svetovom šampionáte, takže si myslím, že oni to mali trošku náročnejšie.“

Ako prežíva rodina tvoje úspechy?

„Sú šťastní, dajú to najavo, ale radosť netrvá dlho. Vždy sa sústredia na to, aby som na sebe pracoval, aby mi nekládli všetko k nohám a aby sme vkuse nerozprávali len o úspechoch. Chcú, aby som stále na sebe pracoval, keďže to ani zďaleka nie je vrchol.“

Ak sa vrátiš späť v čase, napadlo by ti, aký úspešný bude pre teba ročník 2020/2021?

„Úprimne, to by mi určite nenapadlo. Nikdy by som si netrúfal povedať, že by som sa mohol dostať na seniorské majstrovstvá sveta.“

Šlo po tomto mimoriadne vydarenom ročníku nahor aj tvoje sebavedomie?

„Určite to pridá na sebavedomí, ale snažím sa to nejak neukazovať, predsa len, to ešte nie je môj najväčší životný úspech. Každému hráčovi to pridá na sebavedomí, ale myslím si, že pokiaľ to nejako nepresahuje nejaké medze, tak je to určite v poriadku. Na mojej ceste sú tieto úspechy takými menšími zastávkami.“

Ako si trávil čas po šampionáte? Kedy si sa opäť pustil do tréningového procesu?

„Dal som si dva týždne pauzu a potom som opäť začal trénovať na suchu.“

 

VEĽKÁ BUDÚCNOSŤ

Mnohí hokejoví odborníci ti predpovedajú veľkú budúcnosť. Niektorí ťa prirovnávajú ku Gáboríkovi, Oto Haščák zas k legendárnemu Jaromírovi Jágrovi. Ako sa počúvajú takého chvály?

„Znie to dobre, ale myslím si, že k takýmto hráčom mám ešte dosť ďaleko. Mám čo robiť, aby som sa im priblížil.“

Na budúcoročnom vstupnom drafte do NHL ti predpokladajú umiestenie v prvej 10. Nepociťuješ preto zvýšený tlak na svoje výkony?

„Určite, ale ja hrám rád pod tlakom, takže mi to až tak nevadí, skôr ma to posúva ďalej, pretože musím niečo ukázať a dosiahnuť a tým pádom ma to aj viacej motivuje.“

Na túto otázku odpovedá väčšina hráčov diplomaticky, ale predsa len, máš nejaký klub, v drese ktorého by si sa rád videl?

„Aj ja budem rád, keď si ma vyberie hociktorý tím, ale tak môj obľúbený klub je Toronto, ako vždy spomínam.“

Jeden draft už za sebou máš. V nedávnom CHL Import Drafte si ťa vybralo mužstvo Erie Otters z 90. miesta. Mnohých fanúšikov mohla táto pozícia prekvapiť. Súvisí toto postavenie s tým, že si deklaroval snahu dostať sa do A-mužstva TPS a zahrať si mužský hokej?

„Viem, že je to tým. Rozprával som sa s agentom a dohodli sme sa, že nebudeme riešiť žiadne kanadské juniorské kluby, takže on každému tímu povedal, že ostávam v TPS. Pre nich by to bolo celkom nevýhodné vyplytvať si výber v prvom kole na niekoho, kto by tam teoreticky nemal prísť.“

Ako vyzerá tvoja blízka hokejová budúcnosť? Aké sú tvoje plány na najbližší mesiac, dva?

„Po Hlinka Gretzky Cup-e sa hneď presúvam do Turku a o tom, čo bude potom rozhodnú len moje výkony.“

Nelákalo ťa odísť do zámoria, pretože by si bol viac na očiach?

„Určite ma lákalo zámorie, ale dostal som možnosť na súpiske A-mužstva. Myslím, že je to trošku vyššia úroveň ako juniorka v Kanade alebo Amerike.“

Ako vidíš svoje šance?

„Popravde, verím si, lebo som si viac-menej dokázal, že by som sa mohol prebojovať do mužského tímu.“

Počas tohto hokejovo nabitého programu, ostal ti čas aj na nejakú dovolenku?

„Minulý týždeň som bol na dovolenke v Španielsku blízko Valencie. Boli sme partia kamarátov, celkom dobre som si oddýchol. Pozreli sme si nejaké pláže, bolo to dobré vypnutie hlavy.“

NOVÝ ROČNÍK KLOPE NA DVERE

Ako momentálne vyzerá tvoja letná príprava?

„Momentálne som vo štvrtom týždni prípravy, keďže som kvôli dlhej sezóne nemal viac času. Rovnako ako je dôležité trénovanie je dôležitý aj oddych, takže som celkom spokojný. V podstate som nevypadol z nejakej kondície. Rozvíjal som, čo bolo potrebné, aspoň doteraz. Tento týždeň končím a v nedeľu idem do Piešťan.“

Dostal si od svojho klubu nejaké pokyny, na čom máš zapracovať? Je niečo, čo by si chcel zlepšiť?

„Pokyny sú rovnaké ako počas celej sezóny, hlavne stred tela a rýchlosť. V mojom veku musím ešte pracovať na všetkom.“

Naznačil si, že v nedeľu odchádzaš do Piešťan, kde sa pridáš k reprezentačnej osemnástke, ktorá sa pripravuje na Hlinka Gretzky Cup. S akým konečným výsledkom by si bol spokojný?

„Verím, že po dlhej dobe máme na to, aby sme obsadili miesto minimálne v TOP 4. Verím tomuto tímu. Chceli by sme potvrdiť, čo sa rozpráva, že ročník 2004 je naozaj silný a konkurencie schopný.“

HGC je považovaný za mimoriadne prestížny turnaj, ktorý je sledovaný mnohými hokejovými odborníkmi. Vnímaš preto svoju účasť ako ďalšiu príležitosť ukázať, čo v tebe je?

„V tejto dobe je už každý zápas ostro sledovaný, určite tomu prikladám veľkú váhu, ale vždy sa snažím podať rovnaký výkon v každom zápase.“

Okrem teba nebude v mužstve chýbať ani Šimon Nemec či Filip Mešár, ktorý odohral ročník v popradskom A-čku. Ste pripravení, že sa práve od Vás bude očakávať viac?

„Myslím, že každý fanúšik bude od nás očakávať viac, keďže sme sa so Šimonom  zúčastnili dvoch majstrovstiev. Filip hral tiež na dvadsiatkach a celú sezónu odohral v drese Popradu za mužov, takže určite budú zvýšené nároky, ale myslím, že to s tým prirodzene prichádza, takže sa toho nejako nebojím.“

ZVÝŠENÁ POPULARITA

S nomináciou na MS začala rásť aj tvoja popularita medzi novinármi i fanúšikmi. Začala sa ti venovať oveľa väčšia pozornosť. Ako si si na to zvykol?

„Snažím sa si to nejako nepripúšťať a plniť si povinnosti, ktoré mám. Počas šampionátu som sa snažil nesústrediť na nejaké rozhovory a veci okolo toho. Mediálny záujem po majstrovstvách chvíľu trval, ale myslím, že už  pomaly opadá a opäť sa venuje iným veciam.“

Výrazne si si polepšil aj v štatistikách na sociálnych sieťach, kariéru inflencera popri hokeji zatiaľ nechystáš?

„Určite nie, moja fanúšikovská základňa je veľmi mladá na to, aby som mohol byť influencer.“ (smiech)

Spoznávajú ťa aj ľudia na ulici, žiadajú od teba podpisy, chcú sa s tebou fotiť?

„Musím povedať, že zopár ľudí sa obzrelo, niečo si pošuškali, ale nejako extra si ma nezastavovali. Ale na druhej strane, stretol som sa už aj s tým, že sa fanúšička prišla so mnou odfotiť, keď som vstupoval do obchodu a fotil som sa na mieste, kde ľudia vchádzali a vychádzali, takže to bolo také zaujímavejšie. Vyznania lásky v správach na sociálnych sieťach sú na dennom poriadku.“ (smiech).

 

**rozhovor bol robený pred Jurajovým odchodom do Piešťan 

Jurajovi ďakujeme za poskytnutie rozsiahleho rozhovoru pre náš web. V hokejovej kariére, ale aj osobnom živote želáme len to najlepšie a tešíme sa na ďalšie stretnutia!

Foto: HockeySlovakia