PREDSTAVUJEME HRÁČOV JUNIORKY: Adam Matej

Rodák z Košíc sa športu venuje od malička. S hokejom začínal v Trebišove, neskôr sa dostal do košického hokejového klubu, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. Devätnásťročný útočník nazbieral za túto sezónu 37 bodov v 48 zápasoch. Na konto si pripísal 17 gólov a 20 asistencií. Čo ho dokáže najviac nahnevať a aký príbeh sa spája s číslom jeho dresu sa dočítate v dotazníku.

Adam, aké boli tvoje hokejové začiatky?

S hokejom som začínal, keď som mal štyri roky. Priviedol ma k nemu otec. Raz sa ma opýtal, či si nechcem ísť zakorčuľovať. Išiel som, aj keď sa mi na ľade veľmi nepáčilo, nechcelo sa mi a plakal som (smiech). Potom ma to chytilo a som rád, že som pri tom ostal.

Čo študuješ?

Študujem na zdravotnej škole v odbore masér. Chcel by som potom študovať aj fyzioterapiu na vysokej škole, tak uvidím, či sa to podarí.

Čo by si robil, ak by si nehral hokej?

Hral by som futbal. Je to šport, ktorý ma okrem hokeja baví asi najviac. Rád si ho pozriem aj v telke.

Bavia ťa okrem toho aj nejaké iné športy?

Mám rád taktiež aj tenis a zo zimných športov lyžovanie.

Ktorý seriál a film patria medzi tvoje najobľúbenejšie?

Dva a pol chlapa a medzi filmy musím zaradiť jednoznačne Titanic (smiech). Je to pekný film, mám ho rád.

Aký žáner hudby počúvaš?

Väčšinou počúvam také rádiovky a dj-ovky.

Čo zvyčajne robíš vo voľnom čase?

Pozriem si dobrý film alebo idem s priateľkou do kina, alebo len tak  niekam von sa najesť.

Aké je tvoje obľúbené jedlo a čo by si nikdy nezjedol?

U mňa vyhráva kebab a pizza a nezjedol by som nikdy špenát.

Obľúbená farba?

Biela a modrá.

S kým si najviac v tíme rozumieš?

Najviac si rozumiem s Jánom Munkom, Samom Pavlíkom a Aďom Palackom, ale všetci sme dobrá partia.

Čo pre teba znamená číslo dresu?

Momentálne nič, pretože nosím 47-čku. Dovtedy som mal moju obľúbenú osmičku, no musel som ju dať Kubovi Cibákovi, keďže je odo mňa starší (smiech).

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Ak ráno pred školou máme tréning, tak idem trénovať, následne idem do školy, poobede znova na tréning a večer trávim čas s priateľkou, alebo sa idem domov učiť.

Ak by si mohol, čo by si na svojom živote chcel zmeniť?

Nemenil by som nič. Všetko je asi tak, ako má byť.

Aké sú tvoje hokejové ciele?

Chcel by som sa dostať do nejakého kvalitného seniorského tímu a živiť sa hokejom profesionálne.

Ktorý hokejový tím patrí medzi tvoje obľúbené?

Washington Capitals.

Kto je tvoj hokejový idol?

Alexander Ovečkin.

Ktorý hokejový zážitok radíš medzi najkrajšie?

Play-off prvej ligy mužov, keď som hral za Humenné.

Akú superschopnosť by si chcel mať?

Chcel by som byť neviditeľný.

Máš nejaké domáce zvieratko?

Nemám.

Najkrajšie miesto, ktoré si navštívil?

Barcelona. Boli sme tam s rodičmi na dovolenke a to mesto ma nadchlo.

Máš nejaké vysnívané miesto, kam by si chcel ísť?

Chcel by som sa pozrieť aj do Ameriky a takisto na Havaj.

Čoho sa najviac bojíš?

Bojím sa toho, že neviem, čo ma v budúcnosti čaká.

Čo ťa dokáže nahnevať?

Veľa vecí ma dokáže nahnevať, chlapci by vedeli povedať (smiech). Som asi najväčší nervák v mužstve. Samozrejme, to keď sa nám nedarí, keď prehrávame, keď rozhodcovia pískajú tak, ako nemajú.. Je toho viac.

Prihrávka alebo gól?

Gól.

Si poverčivý?

Áno, som

Takže máš aj nejaké predzápasové rituály?

Mám, ale tie predsa nemôžem povedať.

Ktorá kladná a záporná vlastnosť ťa vystihuje?

No na jednej strane som veľký bojovník, makám vo všetkom na sto percent, ale na druhej strane som dosť lenivý. Trošku sa to vo mne niekedy bije.

Koľko hokejok použiješ za sezónu?

Asi päť – šesť.

Aký cudzí jazyk ovládaš?

Viem trošku po anglicky.

 

HC KE Media Team (hal)