Uplynulý mesiac zhodnotil Jan Šťastný

PRIDANÉ: 17.10.2020

V polovici októbra sú Oceliari naďalej jediným tímom, ktorý zatiaľ nevstúpil do nového ročníka Tipos extraligy. Záver minulého mesiaca priniesol do radov Košíc hŕstku pozitívnych prípadov, čo zverencov Jana Šťastného na istý čas vyviedlo z plánovaného napredovania. Po dvoch týždňoch sú už však naši chlapci späť na správnej koľaji a v priestoroch Steel Arény sa naplno pripravujú na svoj očakávaný štart nového ročníka. My sme tento čas využili a na obsiahly rozhovor oslovili podstatnú postavu košickej organizácie Jana Šťastného. Ten nám zhodnotil uplynulý mesiac, ktorý sa niesol v znamení prípravných zápasov a rovnako zodpovedal viaceré podstatné otázky posledných dní.

Poďme si mesiac zhodnotiť postupne od začiatku. V jeho úvode sa stal kapitánom mužstva Michal Chovan. Bolo to Vaše rozhodnutie alebo si ho zvolili chalani v kabíne? Aké vlastnosti Michala predurčujú do tejto role?

Bolo to rozhodnutie nás, realizačného tímu. Samozrejme, hráčom sme tento variant predstavili a všetci sme sa tak nejak ľudsky zhodli. Míša Chovan s nami zažil už minulú sezónu, prišiel sem ako líder, keď sa nám ho podarilo získať zo Zvolena. Zlomili sme ho na našu víziu a cestu. Aj po predošlej sezóne, ktorá bola ukončená „vďaka“ pandémii COVID-u sa hneď od začiatku vyjadril, že by tu rád pokračoval, takže ukázal charakter, neotočil sa nám chrbtom. Vieme, že môže byť správnym kapitánom, ktorý nám pomôže túto ťažkú sezónu zvládnuť. Preto sme sa s kolegmi takto rozhodli. 

Podobná otázka. Jeho asistentmi sa stali odchovanci tunajšieho hokeja – Radek Deyl a Tomáš Slovák. Boli aj v tomto prípade rozhodujúcim aspektom ich skúsenosti a fakt, že hokejovo vyrastali práve v Košiciach?

Aj tu bola voľba úplne jasná. Tomáš Slovák je Košičan, hráč, ktorého poznám aj z pôsobenia v českej extralige, obrovský profík. Samozrejme, prijal rolu akéhosi mentora, aby nám pomohol s tým „mladším tímom“. Od začiatku bolo cieľom, aby tím viedli hráči s košickou minulosťou, takže preto i Radek Deyl.

Ako k tomu pristúpili samotní hráči? Nebránili sa voľbe?

Prebrali sme to s nimi a voľbe sa nebránili. Je ťažké rozprávať za nich, ale myslím si, že byť súčasťou takej organizácie, akou je HC Košice, s obrovskou históriou a zastávať rolu kapitána alebo jedného z dvojice asistentov, je akousi poctou, ocenením tej práce. Myslím si, že chlapci sú vďační. 

Za nami je aj pomerne pestré prípravné obdobie. Chlapci sa v ňom stretli postupne so Zvolenom, Žilinou a Miškovcom. Ako by ste zhodnotili trio týchto zápasov? Mrzí, že sa ani v jednom prípade nepodarilo uspieť?

V prvom zápase vo Zvolene, po dlhej pauze bolo našim menším hendikepom, že sme prípravu začali neskôr, než súper. Stretnutie bolo počas celého priebehu vyrovnané, rozhodla trochu väčšia skúsenosť na strane Zvolena, ktorý nás dokázal poraziť v presilových hrách. Pokiaľ si dobre pamätám, vtedy sme mali po 14-dňovom tréningovom procese, takže presilovky a oslabenia sme ešte úplne netrénovali. Práve to bolo tým aspektom, kde sa o zápase rozhodlo.

Zápas v Žiline sme riešili na poslednú chvíľu, keďže sme v tej dobe nevedeli, aká bude situácia smerom k odohraniu ďalších stretnutí a ešte sme potrebovali odohrať nejaký zápas. Využili sme to v tej podobe, že sme dali šancu mladým hráčom. V bránke chytal 16-ročný Rasťo Eliaš, ktorého sme si chceli vyskúšať, pre prípad, keby sa niečo stalo našej brankárskej jednotke alebo dvojke. Možno práve to, malo malý vplyv na vývoj tohto zápasu. Každopádne, zápas sa nám absolútne nepodaril. Myslím si však, že je dobré zažiť takýto zápas, pretože hneď po ňom sme si povedali, že takto fungovať jednoducho nesmieme.

Pri Miškovci sme čakali na reakciu tímu, ako zareaguje. Prehrali sme v predĺžení, avšak boli tam tie veci, ktorými by sme sa chceli prezentovať v tejto sezóne. Dojem nás, trénerov vzhľadom na tú prípravu nie je zlý, no ak by sme mali aspoň ešte jedno víťazstvo s extraligistom, hodnotili by sme to pozitívnejšie. V tejto chvíli to vyzerá tak, že sme v príprave porazili iba Spišskú Novú Ves a po šesťdesiatich minútach remizovali s Popradom a Miškovcom.

Na programe bol aj Kaufland Tipsport Cup. V tom sme až do samého konca bojovali o postup, avšak napokon sme obsadili tretiu – nepostupovú priečku. Ukázali práve tieto duely silu a konkurencieschopnosť mužstva?

Všetci vieme, že Poprad stabilizoval klub, priviedol hráčov, ktorý viedli košickú organizáciu minulú sezónu. Je to zrejme jeden z ašpirantov na finále tejto extraligy, pokiaľ sa odohrá. Prehrávali sme tam veľmi skoro, ukázala sa menšia neskúsenosť a až príliš veľký rešpekt voči súperovi. Na druhej strane, charakter nášho tímu, na ktorom chceme stavať ukázal obrovskú vôľu. Zápas sme dokázali dotiahnuť do predĺženia. Síce sme v ňom mali prvú šancu, no zápas sa nepodarilo zvrátiť na našu stranu a z protiútoku sme dostali gól. Tento zápas nám ukázal, že môžeme hrať s kýmkoľvek, pokiaľ zo seba vydáme maximum a budeme fungovať.

V Michalovciach sme opäť trošku, možno z nejakého rešpektu zaspali úvod do zápasu. Od polovice sme sa však znovu dokázali dostať do stretnutia, mali sme množstvo šancí, ktoré sme nevyužili. Prehra nás mrzí, pretože sme v Kaufland Cupe chceli postúpiť ďalej, budovať si psychologickú výhodu do sezóny, čo sa nám nepodarilo.

Do prípravných zápasov boli postupne nasadzovaní všetci hokejisti, vrátane mladých. Ako sa chopili príležitosti? Kto príjemne prekvapil?

Myslím si, že jedným z dôvodov, prečo sme tie zápasy nedotiahli do víťazného konca je ten, že de facto, okrem zápasu v Poprade a Michalovciach zostava výrazne rotovala, chýbalo tam mnoho hráčov. Dobre vieme, že v tejto chvíli máme úzky káder, užší, než minulú sezónu. Pokiaľ vám z neho vypadnú hráči, ktorí by mali byť oporami, tak je to obrovské oslabenie. Ako vravím, niektoré zápasy sa nám podarili viac, iné menej, bolo to však zapríčinené tým, že sme chceli dať šancu všetkým hráčom, ktorí tu boli. Niektorí z nich sú na dobrej ceste, aby už v tomto veku okúsili a zahrali si slovenskú najvyššiu súťaž.

Aj keď sa v príprave extra dôraz na body nekladie, v produktivite vynikal Juraj Milý. Bolo na ňom cítiť nasadenie a chuť aj mimo ľadu, prípadne v tréningovom procese? Vypýtal si možno svojimi výkonmi miesto vo vyšších formáciách a ukázal, že vie byť rozdielovým hráčom?

Kto chodil na hokej už minulý rok, vedel, že sa jedná o poctivého hráča, ktorý ide do každého striedania a súboja naplno. Tým, že odišlo viacero hráčov z prvých dvoch pätiek, on je tým, ktorý tu s nami absolvoval tú cestu už minulý rok. Práve preto, aký ma prístup k hokeju, ako sa v každom tréningu snaží makať na 100%, sme sa rozhodli dať mu väčšiu šancu, než vo štvrtej lajne. Je vidieť, že pokiaľ dostane priestor a šancu, dokáže sa presadiť. Pre nás je to milé zistenie a dúfam, že dobrými výkonmi, ktoré predvádzal, strhne aj ďalších hráčov.

Káder sa oproti minulej sezóne pomerne výrazne obmenil. Ako zapadli do hernej koncepcie nové posily?

Nadviazali sme na to, čo sme budovali už predošlú sezónu – chceme tu hráčov, ktorí chcú hrať za Košice, sú dobrí charakterovo, komunikatívni a zapadnú do kabíny. Samozrejme, istým spôsobom sa pozeráme aj na ich život. V rámci možností, vzhľadom na to, že sme káder skladali až ozaj ako jedni z posledných a väčšina hráčov už mala niekde podpísané, tak sa nám podarilo postaviť nie úplne zlý mančaft. Vždy máte výhodu, pokiaľ si môžete vyberať mužstvo z kraja sezóny, podpisovať si hráčov včas. Na druhej strane som však rád, akých hráčov tu máme. Verím, že si uvedomujú, že v tejto ťažkej dobe dostali pomocnú ruku, šancu pôsobiť v takej organizácii a túto možnosť nám splatia.

Už od podpisu Martina Réwaya ste avizovali, že by ste jeho kvality chceli spojiť s Michalom Chovanom. Spolupráca tejto dvojice sa ukázala ako efektívna predovšetkým v Michalovciach, kde obaja zaznamenali po tri body. Utvrdzuje Vás to zatiaľ v tom, že spojiť toto duo je dobrá voľba?

Pre nás je dobrým zistením, že kombinácia Chovan-Réway funguje a môže fungovať. Martin sa postupnými krokmi dostáva do fyzickej kondície a „hokejovosti“. Nie len ja by som si prial, aby sa mu podarilo reštartovať kariéru, pretože je vidieť, že na slovenskú extraligu stále má a môže byť jedným z rozdielových hráčov, pokiaľ mu to zdravie dovolí a bude pripravený.

Prípravu napokon neabsolvoval Filip Vrábeľ, v jej závere chýbal aj vyššie spomínaný Martin Réway. Vedeli by ste sa vyjadriť aj k téme zdravotného stavu hráčov? Vyradili niektorých hráčov zdravotné problémy na istý čas z tréningového procesu?

Mrzí ma strata Filipa Vrábeľa, ktorý s nami neabsolvoval ani jeden tréning na ľade, keďže hneď pri prvom tréningu na suchu sa zranil a obnovil si zranenie z minulej sezóny. Trošku nás mrzí, že v tej chvíli sme nereagovali inak, pretože podľa môjho názoru sme to mali riešiť tak, že operácii sa mal podrobiť už na konci minulej sezóny a do tejto by bol pripravený. Cez nášho doktora sa však podarilo rýchlo vybaviť operáciu, ktorá dopadla dobre a Filip sa dáva dokopy. Veríme, že začiatkom jedenásteho mesiaca bude k dispozícii a doplní náš káder. Čo sa týka ostatných chlapcov, pri Martinovi Réwayovi sme to riešili z dôvodu, že potrebuje zapracovať na fyzickej kondícii. Nechceli sme ho proste nasilu dávať do každého zápasu, keď sme s kondičným trénerom Danom Kičurom videli, že by bolo potrebné ubrať, aby dostatočne zregeneroval a pripravil sa na ďalší tréningový proces. Tam sme zvolili model, že niektoré zápasy odohral, niektoré nie. Venoval sa kondičnej príprave. Zdravotný stav ostatných hráčov je s výnimkou Martina Pospíšila (zranenie v Michalovciach) v poriadku. Tým, že teraz sme boli v karanténe si aj hráči doriešili nejaké svoje šrámy, a tak sme 100% zdraví.

Vládne po príprave s kvalitou kádra spokojnosť alebo je nedostatky ešte potrebné doplniť príchodom nových akvizícií? V skratke, je mužstvo na novú sezónu už definitívne uzavreté alebo sa ráta s príchodom nejakých ďalších akvizícii?

Stále tvrdím jednu vec – dokiaľ je otvorený prestupný termín, mužstvo nikdy nie je uzatvorené. Šanca urobiť s tým niečo je tu stále. Máme to nastavené tak, že sa nechceme unáhliť, pretože nikto  nevie, aká situácia bude okolo extraligy panovať, či sa vôbec bude hrať, či sa sezóna dohrá. Pokiaľ by sme videli, že potrebujeme pomôcť, možnosti na to, aby sme eventuálne pre našu spokojnosť niekoho priviedli sú – jedného skúsenejšieho útočníka, praváka, ktorý by vedel skórovať a jedného skúseného beka, boli by sme určite radi. Sme si však vedomí, že v takejto ekonomickej situácii to nie je jednoduchá vec a my sme radi za to, aký tím máme. Ak budeme potrebovať doplniť, apelovali by sme na vedenie klubu. Je to však otázka financií a my sme momentálne v situácii, kedy ozaj nevidíme, čo sa bude diať za týždeň. Preto sme v tomto smere opatrní a vyčkávame, ako sa to celé vyvinie.

Uplynulý mesiac bol špeciálny aj priamo pre Vás, keďže ste sa ocitli v doteraz pomerne neznámej úlohe hlavného trénera pri A-mužstve. Ako sa zatiaľ v tejto pozícii cítite a ako hodnotíte spoluprácu s Marcelom Šimurdom?

Asi 20 rokov sa pohybujem okolo mládežníckeho, a teraz posledné 4-5 roky okolo profesionálneho hokeja či už v pozícii hlavného trénera alebo asistenta. Po novom sa mi podarilo pred minulou sezónou získať post športového riaditeľa, čo je úplne nová pozícia. Musím popravde povedať, že tá rola nie je v rámci Košíc jednoduchá v tom zmysle, aby ste poskladali a pripravili mužstvo, s ktorým budú všetci spokojní a fungovalo to. Samozrejme, druhá vec je, že nie každý je schopný zahrať za Košice. Čo sa týka možnosti ísť sa postaviť na striedačku, dôvod bol jasný. Tak ako prezentoval prezident klubu, táto sezóna je špecifická, nikto nevie ako to bude a my sme sa rozhodli, že v tejto chvíli by nebolo fér oslovovať a platiť špičkového trénera ako bol Peter Draisaitl, pretože nie všetci skúsení tréneri by mali chuť pracovať s tímom, ktorý sa skladá predovšetkým z hráčov tretej, štvrtej päťky a juniorov, aj keď tam, samozrejme, máme rozdielových hráčov. Jedným z dôvodov, prečo som sa objavil v pozícii hlavného trénera Košíc bol ten, že vo všeobecnosti som mužstvo skladal spoločne s ľudmi z klubu ja. Nebolo by fér tam postaviť niekoho, kto sa s výberom hokejistov nestotožňuje. Stále som bol zástancom názoru, že pokiaľ tréner trénuje mužstvo, mal by si povedať, akých hráčov chce. To bolo dôvodom, prečo som celú zodpovednosť vzal na seba.

Som rád, že som mohol osloviť košického trénera so skúsenosťami z vrcholového hokeja. Marcel Šimurda tu pôsobil po boku renomovaných trénerov, ktorí s Košicami získali úspechy, vyhrali tituly. Pre mňa bolo jednou z prvých možností osloviť práve jeho. Moju ponuku prijal a som rád, že jeden z kolegov trénerov je Košičan. K tomu máme skvelý realizačný tím na špičkovej úrovni – od kondičného trénera, cez fyzioterapeutku, trénerov brankárov, až po parádnych kustódov. Všetci vieme, čo chceme dokázať a vážime si to, že môžeme vôbec v tejto ťažkej dobe fungovať a pokračovať.

Dávnejšie ste spomínali, že ste v úzkom kontakte s bývalým dlhoročným kolegom, pánom Vladimírom Růžičkom. Pokračuje to aj teraz? Sleduje aj on Vaše doterajšie počínanie?

Jednoznačne! Tak, ako Vláďa sonduje, akým spôsobom skladáme káder, čo sa tu deje, kedy začneme hrať, tak aj ja sledujem jeho prácu. Sme v dennodennom kontakte – voláme si a preberáme všetko možné. Im sa ten úvod sezóny podaril, z piatich stretnutí vyhrali štyri, posledný mám pocit na nájazdy alebo po predĺžení. Poznáme sa dlho, čerpám z jeho názorov, takže v kontakte jednoznačne sme a ja verím, že aj dlhodobo budeme.

Na záver – ako veľmi neplánovaná situácia spojená s karanténou ovplyvnila chod A-mužstva HC Košice?

Určite to nie je jednoduché. Sedem týždňov sme poctivo pracovali, a keď sme sa už pripravovali na majstrovské zápasy sezóny, prišlo to, čo prišlo. Bola to otázka času, kedy nás to postihne. Vďakabohu to prišlo hneď na začiatku, preto verím, že vďaka premorenosti tímu máme to najhoršie už za sebou. Keď profesionálny hráč vypadne na 12 dní z celkového chodu, tréningového procesu a všetkých vecí okolo, nikdy to nie je jednoduché. Sme však profesionáli a musíme sa s tým nejak popasovať. Dobrou správou je, že s výnimkou 2-3 hráčov nemal nikto veľké problémy. Tí chlapci sa udržujú, sú profíci, dobre sa stravujú, takže majú pomerne kvalitnú zásobu protilátok. Je otázka doslova pár týždňov, kedy sa dostanú späť na tú úroveň a potom verím, že budeme postupnými krokmi smerovať k tomu, čo sme si stanovili – akokoľvek sa dostať do play-off.

(SB, HCKE Media Team)

GALÉRIA