Za sebou má prvé štyri vystúpenia v košickom drese a hoci sa zatiaľ do bodových štatistík nezapísal, Ján Blaško dodal tímu „oceliarov“ potrebný fyzický aspekt a dôraz v predbránkovom priestore.

„Toto je moja hra a snažím sa chrániť svojich spoluhráčov a byť na ľade tým nepríjemným. Blokovať strely, robiť si priestor pred bránkou a ak sa tam ku mne niečo poodráža, tak sa pokúsim aj skórovať. Viem, že od útočníka sa čakajú i góly. Klamal by som, ak by som povedal, že by ma nejaký gól nepotešil,“ hovorí 26-ročný robustný útočník. So svojimi 197 centimetrami a metrákom váhy je pre obrany súperov mimoriadne nepríjemným protihráčom a ak sa strhne v predbránkovom priestore nejaká šarvátka, neváha sa do nej zapojiť. „V dnešnom hokeji to chýba. Nie je veľa hráčov, ktorí sa neboja schytať ranu a zároveň ju rozdať. Ja sa toho nebojím. Emócie k nášmu športu patria a už teraz sa teším na ďalšie derby v Prešove. Verím, že nás tam prídu povzbudiť i naši fanúšikovia a my ich potešíme výkonom i víťazstvom.“

Ponuka na príchod do metropoly východu bola pre Blaška príjemným prekvapením. „Nečakal som to a pre mňa je obrovskou cťou a šťastím byť v tomto klube. Páči sa mi duch tohto tímu. Takú energiu a silu kolektívu na striedačke som už dlho nezažil. Tú energiu vnímam po každom príchode na štadión a páči sa mi, ako bojujeme jeden za druhého. Aj preto verím, že sa k nám čoskoro prikloní aj to šťastie, ktoré nám možno chýbalo v predošlých dvoch zápasoch. Herne to totiž nebolo vôbec zlé.“

Príchod rodáka z Brna paradoxne zvýraznil slovenské smerovanie skladby tímu. Okrem českého má totiž aj slovenské občianstvo a jeho slovenčina je priam ukážková.

„Mama sa narodila vo Zvolene a otec v Trenčíne. Celý život sme teda doma hovorili po slovensky a pre mňa bolo veľmi príjemné vrátiť sa ku svojim koreňom. Tam, kde som kedysi chodieval za babkou na Vianoce a formoval sa ako malý chlapec,“ vraví najnovší člen ofenzívy „oceliarov“, ktorý sa cíti v slovenskom kolektíve ako ryba vo vode. „Veľmi si to užívam a je parádne, keď si pred zápasom púšťate slovenské pesničky a všetci si ich spievajú. Je to príjemný pocit, ktorý umocňuje moju radosť pôsobenia v tomto tíme.“

Absencia hráčov zo zámoria však viedla v prípade viacerých odborníkov k pesimizmu a pred štartom sezóny sa košickému tímu veľké šance nedávali. Úvod ročníka každopádne naznačuje, že v Tipsport lige môže víťaziť aj tím bez importov.

„Môžu nás odpisovať, ale my čo sme tu vieme, kde je naša sila. Vieme, čo potrebujeme robiť pre úspech a som presvedčený o tom, že ak budeme pracovať tak ako doteraz, tak aj úspešní budeme. A to aj bez legionárov,“ prízvukuje Ján Blaško.

Košické angažmán je z pohľadu našej najvyššej súťaže jeho druhým. V sezóne 2019-20 však stihol odohrať za trenčiansku Duklu iba päť zápasov.

„Bola to taká krátka epizódka po mojom návrate z americkej juniorky. Po piatich zápasoch to všetko zastavil covid. Ligy sa potom uzavreli, ale na Slovensko mám len dobré spomienky a stretol som tu veľa skvelých ľudí,“ konštatuje 26-ročný krídelník, ktorý strávil predošlé tri sezóny u susedov v Maďarsku. Aktuálne sa už udomácňuje v metropole východu. „Prešiel som si centrum mesta a to je naozaj krásne. Verím, že sa tu postupne udomácnim, ale zatiaľ sú to samé pozitíva. Najväčšiu auru cítiť v Steel aréne. Keď sa pozriete hore na tie majstrovské vlajky, tak je to niečo špeciálne. Som preto úprimne rád, že môžem byť súčasťou tohto klubu,“ dodáva s nadšením v hlase J. Blaško.