Zberatelia hokejových kartičiek v Košiciach sa stretávajú dvakrát ročne v rámci burzy KExpo v priestoroch spoločenského centra na Jedlíkovej. Na jej októbrovú verziu prilákala zberateľov atraktívna tombola vyšperkovaná podpísaným dresom Juraja Slafkovského, ale aj účasť špeciálnych hostí – obrancov HC Košice Mislava Rosandića a Jakuba Ferenca.

„Vedel som, že v Košiciach organizuje takúto burzu Maťo Hrotek, ale nikdy predtým som na nej nebol. Som rád, že sme to s Mislavom tentoraz stihli aspoň po tréningu a bola to zaujímavá skúsenosť. Videl som tu obrovské množstvo hokejových kartičiek a keď sem prídem nabudúce, tak možno donesiem aj svoju zbierku. S bratom ju určite máme niekde doma, pretože ako mladí chalani sme sa tomuto hobby venovali aj my. Zbierali sme ich podľa klubov NHL a v šatni sme si ich vymieňali,“ pousmial sa Jakub, ktorého návšteva zberateľskej burzy primäla k úvahe o revízii vlastnej zbierky. „Určite tam mám aj niečo cenné. Už ich nemáme v albume, pretože v istom období putovali do krabice a miesto vo fóliách prenechali kartičkám pokémonov. Budú však niekde u rodičov.“

Veľmi podobne je na tom aj Mislav. „Na takejto akcii som bol prvýkrát v živote a okamžite som si spomenul na svoje detstvo. S bratom sme hokejové kartičky zbierali a teraz by som sa na tú zbierku pozrel rád. Chcel by som vedieť, či som sa potom počas kariéry na ľade stretol s hráčmi, ktorých som si kedysi odkladal do albumu. Som presvedčený o tom, že doma v Chorvátsku ich ešte stále mám. Mama totiž z našej detskej izby nepovyhadzovala ani naše hračky a tá zbierka tam teda určite niekde bude. A možno bude mať dnes aj nejakú hodnotu.“

Tridsaťročný zadák začínal s hokejom v rodnom Záhrebe a v tom čase ešte hviezdy svetového hokeja príliš nevnímal. „V tom čase ešte nebol youtube a v chorvátskej televízii sa o NHL a hokeji celkovo nehovorilo. V tom čase sme nemali ani profesionálnu ligu. Zlom nastal v období draftu Crosbyho (2005, pozn. red.) a vtedy začali dávať šoty z NHL aj u nás. To som mal desať rokov a hrával som na pozícii centra. Mojim vzorom bol teda práve on a keď u nás začali predávať hokejové kartičky, hľadal som v balíčkoch predovšetkým Crosbyho.“

Jakub Ferenc túžil po úplne iných menách. Na rozdiel od Rosandića mal totiž veľké hokejové osobnosti priamo vo svojej vlasti. „U nás v Česku to bolo v tej ére iba o Hašekovi a Jágrovi. V tých zlatých časoch pre nás nikto iný neexistoval. Jágra mám dokonca podpísaného, pretože proti nemu som aj hral a raz som ho teda o podpis poprosil,“ prezradil zaujímavosť 36-ročný rodák z Levoče, ktorý však hokejovo rástol v Přerove.

Obaja obrancovia „oceliarov“ sa pýšia úspešnými kariérami a na trhu možno nájsť pestrú škálu kartičiek s ich vyobrazením.

„Viem, že mi ich vyšlo viac, ale odložených mám tak maximálne desať. Vedome si ich nezbieram, ale niekedy sú zberatelia zlatí a keď sa mi nejaká moja kartička páči, tak mi ju venujú. Určite mám doma karty, ktoré my vyšli počas všetkých sezón v Česku a teraz aj tie slovenské a reprezentačné,“ poznamenal Rosandić. Zo svojich kartičiek má najradšej tú z edície „bronzoví hrdinovia“, ktorá vyšla po historickom úspechu na olympiáde v Pekingu. „Veľmi sa mi však páči aj tá, ktorú vyrobili v Česku v edícii „world class“ a v pozadí tam mám chorvátsku vlajku. To je taký unikát.“

Svoje obľúbené karty má aj Jakub Ferenc. „Mojou obľúbenou je jedna zo Zlína a veľmi sa mi páčili kartičky z kapitánskej a asistentskej edície, ktoré vyšli asi pred dvomi rokmi. Na tej mám peknú kartičku na písmene A. Všetky svoje kartičky asi nevlastním, ale zásluhou ľudí, ktorí mi ich dávajú podpisovať mám celkom dobrý prehľad. Keď nejakú dostanem, tak ju odkladám u manželky a ona bude mať teda lepší prehľad.“

Opory defenzívy obhajcu majstrovského titulu sú zvyknutí podpisovať všetko a v rámci predsezónnej autogramiády HC v Optime ochotne splnili aj netradičnú požiadavku o odovzdanie odtlačkov prstov. Zberatelia však majú skúsenosti aj s hráčmi, ktorí niektoré karty zásadne nepodpisujú, prípadne si za autogramy pýtajú peniaze. Týka sa to hlavne hráčov v zámorí, no takto získané financie spravidla venujú na charitatívne účely (takto to robí napríklad prvý hráč tmavej pleti v NHL Willie O´Ree).

„Ja podpisujem všetko, ale pamätám si, že Petr Nedvěd mal aj kartičku v kanadskom drese zo Svetového pohára. A tú nikdy nepodpisoval. Podpísal iba jedinú, vedúcemu mužstva v Liberci. Vtedy mu aj povedal – nechaj si ju, o nejakých 20 rokov ju dobre predáš,“ prezradil zaujímavú pikošku Mislav Rosandić, ktorého podpis považujú zberatelia za jeden z najkrajších. „Počas prvých dvoch rokov kariéry som mal iný podpis. Potom som si povedal, že na ňom popracujem a pripravil som si tento dlhší. Neskôr som na tom doplatil pri veľkých podpisových akciách, ktoré sme mali v Hradci, v Liberci či po tituloch v Banskej Bystrici a Košiciach. Poviem pravdu, miestami som už chytal v ruke kŕče. Vždy som sa však snažil dodržať svoj autentický podpis a zachovať sa tak k fanúšikom poctivo.“