Na ľade fanúšik síce vidí len desiatich korčuliarov a dvoch brankárov, ktorí sa snažia o podanie čo najlepšieho výkonu, avšak na to, aby toho boli schopní, musia byť vo výbornej zdravotnej kondícii. O jej dosiahnutie sa starajú nie len tréneri, ale aj lekári. Tým hlavným v HC Košice je doktor Tomáš Ševčík, s ktorým sme si pre Vás pripravili zaujímavý rozhovor.

V metropolitnom klube pôsobíte už niekoľko rokov. Ako ste sa k tejto pozícii dostali?

„Odmalička som vďaka otcovi veľmi inklinoval k akejkoľvej fyzickej aktivite. Aj neskôr, počas školy, som vždy sledoval športové dianie. Po nástupe na ortopedické oddelenie do Nemocnice Košice – Šaca ma  občas  kolegovia - Dr. Kubašovský a Dr. Tomčo vzali  k sebe na  zápas  HC  Košice,  keď jeden z nich  náhodou vypadol. Videli  môj  záujem o šport. Až  ma následne v roku  2013  Dr. Kubašovský  oslovil s ponukou  pracovať  spolu s ním pri klube."

Samotný pojem hlavný lekár je pomerne všeobecný. Ako by ste tak laicky vysvetlili, z čoho pozostáva hlavná náplň Vašej práce...

„Mojou primárnou úlohou je komplexná zdravotná starostlivosť o hráčov A-mužstva. Manažujem v spolupráci s kolegom Dr. Fečíkom   realizáciu   preventívnych  športových  prehliadok, ošetrovanie  všetkých  úrazov  našich  hokejistov i realizáciu  všetkých  potrebných  vyšetrení  pri neúrazových  diagnózach.  Kedže nám hráči dôverujú, postupne sa  k tomu pridala aj starostlivosť o ich rodinných príslušníkov. Vzhľadom na pandémiu už druhý rok vykonávame pravidelné antigénové testovanie, manažujeme  očkovanie, PCR  testovanie a liečbu  Covid-19 u nás. Poslednú  sezónu  mám pod palcom taktiež zabezpečenie  zdravotnej  starostlivosti na zápasoch našich mládežníckych  družstiev, a samozrejme konzultujem aj úrazy hráčov týchto kategórií."

HC Košice ale nie je Vašim hlavným zamestnaním, v akej nemocnici a na akom oddelení Vás môžu pacienti bežne zastihnúť a čím sa tam presne zaoberáte?

„Od roku 2010 pracujem na Klinike muskuloskeletárnej a športovej medicíny Nemocnice Agel, Košice – Šaca. Nastúpil som tam priamo po  škole, vtedy  ešte  na  ortopedické  oddelenie. Ako  ortopéd sa venujem  špeciálne ochoreniam na ruke, zápästí, lakti  a úrazom  končatín."

Stať sa lekárom rozhodne nie je jednoduché. Prečo ste sa vybrali cestou medicíny, a konkrétne športovej medicíny?

„Od útleho detstva som všade vravieval, že budem lekár, ani neviem prečo. Počas strednej a vysokej školy sa menila len  špecializácia, raz som chcel operovať mozog, potom srdce, neskôr to bola plastická chirurgia, až som raz videl operáciu náhrady   roztrhnutého skríženého väzu v kolene a bola z toho láska na zvyšok života. Ako  som  už  spomínal, k športu som mal vždy veľmi  blízko, navyše som vyrastal v období našej zlatej hokejovej generácie. Osud to teda všetko tak pospájal, že som sa nakoniec skutočne stal športovým lekárom."

Prítomný ste aj počas domácich zápasov. Žiaľ, zrovna teraz to je pomerne aktuálne. Aký je teda postup lekárov/zdravotníkov, ak hokejista ostane ležať na ľade? V akom časovom limite by sa k nemu mali dostaviť?

„Lekár, resp. zdravotník prítomný na zápase musí v prvom rade sledovať dianie na ľade. Vnímať, či došlo k nejakému úrazu,  kontaktu s ostatnými hráči, aký bol mechanizmus úrazu alebo či hráč odpadol bez akékoľvek kontaktu. Hoci, podľa pravidiel,  lekár môže vstúpiť na ľad až po pokyne rozhodcu, ak však došlo k takému úrazu, kde bola vysoká  rýchlosť (vysoká  energia úrazu), prípadne kde na základe mechanizmu úrazu predpokladáme vážnejšie poranenie, ideme na ľad okamžite. Ak hokejista odpadne  bez kontaktu, bezodkladne ideme k nemu. Neexistuje časový limit, čím skôr zistíme, aký je problém a začneme stav riešiť, tým  lepšie."

Športovci, a najmä hokejisti sú tvrdí chlapi a častokrát idú aj cez bolesť, hlavne v play-off. Zažili ste teda už aj takú situáciu, že ste hráča odhovárali, no napriek tomu si nedal povedať a nastúpil do zápasu alebo dajú hráči vždy na Váš odborný názor?

„V zásade treba rozlíšiť dve rôzne situácie. Počas dlhodobej časti súťaže, pokiaľ má hráč zranenie, ktoré ho obmedzuje v hre, nechce ani on, ani lekár, aby sa liečenie predĺžilo a je v záujme oboch, nech vynechá pár stretnutí a vráti sa zdravý späť. Iná je situácia v priebehu play-off, kedy sa ide často  „až na hranu“. Každý hráč chce nastúpiť, hoci aj na jednej  nohe. Našou úlohou je teda urobiť  maximum pre to, aby sme im umožnili hrať. Ak to ale rozsah zranenia nedovoľuje, chlapci si dajú povedať."      

V súvislosti najmä s NHL či KHL často počúvame o liekoch proti bolesti, ktoré sú tam pomerne často využívané. Čo si vy ako lekár myslíte o tomto spôsobe „liečenia"?

„Je to veľmi aktuálna téma. Upozornilo na to viacero aktívnych i bývalých hráčov NHL. Treba si uvedomiť o aké náročné súťaže ide - sú rýchle, silové, v NHL sa hrá 82 zápasov za sezónu. Tlak na výkony je enormný, čas na regeneráciu krátky. Nie je priestor poriadne doliečiť malé zranenia, ak nie ste hviezda, nemôžete si dovoliť vynechať zápas, lebo hneď Vás môže nejaký mladší korčuliar  vytlačiť zo zostavy. Okrem bežných liekov od bolesti, hráči užívajú aj tzv. opiodné analgetiká, ktoré spôsobujú návyk. Po výkone majú problém  zaspať, preto často užívajú lieky spanie. Navyše ako  stimulans, kvôli malému množstvu pseudoefedrínov, je obľúbený žuvací tabak. Toto je kokteil, ktorý z dlhodobého hľadiska zle vplýva na organizmus a v kombinácii s vysokou záťažou, stresom môže vyústiť k psychickým alebo aj iným zdravotným problémom."

Počas svojej profesijnej kariéry ste sa už stretli s enormným množstvom prípadov. Stretli ste sa už aj s nejakými kuriozitami?

„Žiaľ, zranení je každú sezónu dosť. S každým jedným sa spája nejaký príbeh, pri niektorých sa aj  pousmejeme. Avšak pre nás to hlavne znamená, že ten-ktorý hráč nebude istú dobu k dispozícii. Mňa najviac teší, keď sú všetci zdraví a môžu robiť to, čo majú najradšej, hrať hokej."