Na 21. apríl 2012 nespomínajú košickí fanúšikovia v dobrom. Hokejisti HC Košice prehrali v ten deň rozhodujúci siedmy zápas finálovej série proti bratislavskému Slovanu a veľký rival sa tak pobral do KHL ovenčený majstrovským titulom.

Na ten zápas si veľmi dobre spomína aj útočník Lukáš Hvila. Išlo o jeho rozlúčku s košickým klubom, pričom v spomínanom zápase zabodoval zásluhou asistencie pri presilovkovom góle Richarda Jenčíka. Neskôr pokračovala jeho bohatá extraligová kariéra v Banskej Bystrici, Poprade, Nových Zámkoch, Žiline i v Michalovciach a celkovo odohral v našej najvyššej súťaži 969 zápasov. V posledných sezónach pôsobil v zahraničí či v našej prvoligovej súťaži a myšlienku extraligového návratu už pomaly zavrhol aj on sám. Aktuálna maródka v tíme „oceliarov" však priniesla nečakanú šancu a na ceste z Topoľčian ho zastihol prekvapivý telefonát Gabriela Spilara.

„Po domácom zápase som bol na ceste do Košíc a v tom mi Gabi zavolal, či by som nemal záujem pomôcť. Nemal som nad čím váhať a okamžite som súhlasil. Poviem pravdu, už som si nemyslel, že si ešte niekedy zahrám extraligu a to dokonca za Košice," pousmial sa harcovník, ktorý splnil rolu hráča v záskoku na jednotku. K víťazstvu 4:3 nad Zvolenom prispel asistenciou pri treťom góle Matúša Havrilu a skórovať mohol aj on sám.

„Mal som tam aj šance a trochu ma mrzí, že som ich nevyužil. Napokon som však pomohol nahrávkou, vyhrali sme a dopadlo to teda super," konštatoval spokojnosť Hvila, pre ktorého bol návrat do známeho prostredia príjemnou skúsenosťou. „Je to pekný pocit. V tejto hale som začínal po príchode z Popradu a na tomto ľade sa mi hralo vždy dobre. Bol to veľmi príjemný návrat. Som spokojný."

V rámci štvrtej formácie s 20-ročným Oleksandrom Plochotnikom a o tri roky starším Matúšom Havrilom pomohol mladíkom skúsenosťami a zisk kanadských bodov nevnímal ako hlavný cieľ.

„Nemal som už taký ice time ako kedysi, ale dostal som svoju rolu a tú som podľa mňa splnil. Uvidíme, čo bude ďalej, ale dohoda znela nateraz iba na tento zápas. Ja som si to užil a opäť sa ukázalo, že musíte stále pracovať a veriť," vyslovil sa Lukáš, ktorého nečakaná šanca prekvapila, no kolená sa mu z nej neroztriasli. „Nervózny som nebol. Nejaký ten rôčik som už predsa len odohral a tak som sa len snažil sústrediť na prvé striedanie a potom to opadlo. Už som to bral ako každý iný zápas."

Bodový návrat do košického dresu po desiatich rokoch pochopiteľne vyvoláva otázku, či musel aj napriek štyrom krížikom na chrbte zaplatiť prískočné v šatni. „Chlapci niečo také spomínali, ale keďže som tu bol iba ako výpomoc, tak ma omilostili. Dúfam, že ešte nevymyslia niečo dodatočne," uzavrel so širokým úsmevom Lukáš Hvila.