Martin Pospíšil: Doma sa stále bavíme o hokeji, dá sa povedať, že celá rodina žije hokejom

PRIDANÉ: 26.9.2020

Pred začiatkom novej sezóny nastalo v kádri Oceliarov viacero zmien. Oproti tej  predchádzajúcej sa mužstvo výrazne omladilo a na súpisku pribudli aj zaujímavé mená. Jednou z posíl, na ktorú by ste určite mali zamerať svoju pozornosť, je aj talentovaný útočník, bývalý juniorský reprezentant, v minulej sezóne hráč Stockton Heat (farma Calgary Flames pozn. red.) Martin Pospíšil, ktorého si v dnešnom článku bližšie predstavíme.

Nebyť pandémie koronavírusu, Martin by bol momentálne v zámorí na predsezónnom kempe Calgary Flames, kde by sa snažil vybojovať si miesto v hlavnom tíme. Práve  tento klub si ho v roku 2018 vybral do svojej organizácie vo vstupnom drafte NHL z celkového 105. miesta a pootvoril mu tak dvere v boji o miestenku do najprestížnejšej ligy sveta. Ale poďme pekne od začiatku.

HOKEJOVÉ ZAČIATKY

Hokejový životopis dvadsaťročného hokejistu sa začal písať vo Zvolene, kde prvýkrát vykorčuľoval na ľad miestneho zimného štadióna ako štvorročný. „Na svoje hokejové začiatky spomínam veľmi rád, z tohto obdobia mám veľmi veľa zážitkov,“ ozrejmil na úvod šikovný center, ktorý sa hokeju začal venovať hlavne na podnet svojich dvoch starších bratov, ktorí v tom čase už aktívne zarezávali na ľade pod Pustým hradom."

Ako to už pri deťoch býva, zo začiatku sa zvyknú venovať viacerým športovým aktivitám a až neskôr si vyberú, ktorý šport je pre nich ten pravý. Výnimkou nebol ani Martin, ktorý sa okrem hokeja venoval aj futbalu a tenisu. Ako je už všetkým jasné, jeho srdce si najviac získal  hokej. „Venoval som sa futbalu a tenisu, nakoniec som sa však rozhodol pre hokej.“ V čom mal však mladý útočník jasno už od úplného začiatku je pozícia, na ktorej pôsobí dodnes. „Vždy ma to nejako ťahalo dopredu, rád som strieľal góly. Páčilo sa mi to viac, ako hrať na pozícii obrancu.“

Jeden z dôležitých medzníkov v jeho kariére nastal v sezóne 2014/2015, keď sa rozhodol opustiť materský klub a rozvíjať svoj talent v známej hokejovej akadémii v Salzburgu, v ktorej predtým pôsobil aj starší brat Kristián. „Prestup sa zrodil tak, že Kristián bol v Salzburgu a na základe jeho odporúčaní som tam šiel aj ja.“  Ako samotný Martin priznáva, práve pôsobenie v tomto klube zohralo významnú rolu v budúcnosti. „Na pôsobenie v Salzburgu spomínam veľmi rád, bol to taký odrazový mostík v mojej kariére. Všetko tam funguje na  špičkovej úrovni a som veľmi rád, že som mal príležitosť tam byť.“

ODCHOD DO ZÁMORIA

Po troch sezónach strávených u našich juhozápadných susedov prišiel ďalší, ešte dôležitejší krok smerom k splneniu najväčšieho sna. Odchod do zámoria, konkrétne do mužstva Sioux City Musketeers, pôsobiaceho v juniorskej United States Hockey League, kde Martin strávil dve sezóny. V premiérovej sezóne svojimi výkonmi na ľade očividne presvedčil, keďže v ročníku 2018/2019 sa po klziskách preháňal s A-čkom na drese. „Vždy ma lákala Amerika, keď prišla možnosť ísť hrať do juniorských súťaží, bol som veľmi rád a ponuku som  hneď prijal. Myslím si, že som spravil veľmi dobre,“ netají s odstupom času svoju spokojnosť nová posila Oceliarov. Zároveň však priznáva, že odchod za veľkú mláku nebol v sedemnástich rokoch zo začiatku najjednoduchší. „Aj predtým som bol tri roky sám v Salzburgu, ale predsa je to iné, keď ste v Amerike. Musel som si zvyknúť, že už nie som 300 km od rodičov, ale už je to cez more. Prvé začiatky boli ťažšie, ale potom som si už zvykol a už to bolo úplne v pohode.“  Pri aklimatizácii na nové prostredie zohrala významnú rolu aj hosťovská rodina, do ktorej bol Martin po príchode umiestený. „Ja som mal rodinu, v ktorej bola iba mama, neboli tam deti, ale mal som veľké šťastie. Tá žena mi bola veľkou oporou a za to jej vďačím dodnes. Stále som s ňou v kontakte.“  Pre mladých hráčov, ktorí často nedovŕšili ani osemnásť rokov, je takáto starostlivosť bezpochyby obrovskou pomocou. „Je to veľké plus, veľa chalanov príde a nemá ešte ani osemnásť rokov. Je dobré mať niekoho pri sebe.“

DRAFT DO NHL

Nie je žiadnym prekvapením, o čom sníva každý mladý hráč, ktorý sa venuje hokeju. Zahrať si v najprestížnejšej lige sveta po boku tých najväčších hviezd, vybojovať si stabilné miesto vo svojom mužstve a ,samozrejme, zdvihnúť nad hlavu vytúžený Stanley Cup. Prvý malý krôčik k splneniu týchto cieľov sa Martinovi splnil v roku 2018, keď si ho po premiérovej sezóne v zámorí vybral vo vstupnom drafte do svojej organizácie kanadský klub Calgary Flames. „Spomínam si na to veľmi dobre, na tie chvíle tak ľahko nezabudnem. Bol to super pocit. Vtedy som ani nebol s rodičmi, bol som u kamaráta v Nemecku. Sedeli sme na gauči a zrazu som sa dozvedel, že som bol draftovaný. Boli to neopísateľné pocity.“ Jeho meno zaznelo v štvrtom kole, celkovo na 105. mieste.  Ako samotný Martin otvorene priznal, tak vysokú pozíciu pred draftom neočakával. „Nečakal som to, ak si dobre spomínam, prognózy pred draftom ukazovali, že som bol písaný niekde okolo 186. miesta. Myslel som si, že ak si ma vôbec vyberú, tak to nebude skôr ako v šiestom kole. Bol som milo prekvapený, že si ma vybralo práve Calgary už v štvrtom kole.“

PRVÝ ROK MEDZI MUŽMI

Predchádzajúci ročník 2019/2020 znamenal v rozvíjajúcej sa kariére talentovaného útočníka značný posun. Ešte v apríli 2019 totiž podpísal trojročný nováčikovský kontrakt s Calgary. Svoju prvú sezónu medzi mužmi nakoniec začal na farme v Stockton Heat. Ako sám vraví, pôsobenie medzi mužmi mu prinieslo kopec nových poznatkov. „Za prvý rok som nabral veľa skúsenosti, predsa tam bolo dosť skúsených hráčov, bola to pre mňa veľká škola,“ zhodnotil šikovný center, ktorý odohral v úvodnej sezóne v AHL 26 zápasov, v ktorých sa mu podarilo rozvlniť sieť súperovho brankára trikrát, sedemkrát sa tešil z asistencie. Nebyť nepríjemnej trojmesačnej prestávky spôsobenej otrasom mozgu, štartov v súťaži mohlo byť podstatne viac. „Tri mesiace som bol zranený a musel som sa dať dokopy, mal som otras mozgu. Na druhej strane som za to, čo sa mi stalo aj rád, dosť som sa z toho poučil.“ Nedohranú sezónu však hodnotí kladne, hlavne jej koniec. „Celkovo tu sezónu hodnotím pozitívne, hlavne tých 10-15 posledných zápasov, keď som si už zvykol a hralo sa mi veľmi dobre. O to viac sa teším na nový ročník. Dúfam, že sa začne.“ Čo sa týka rozdielov medzi pôsobením v juniorke a mužmi, najvýraznejšie odlišnosti vidí hlavne vo vyspelosti hráčov. „Rozdiel je celkovo vo vyspelosti, v premýšľaní tých hráčov, v tom, kde korčuľujú a aké chyby robia.“ 

Aj keď má Martin momentálne platnú zmluvu na ďalšie dve sezóny, uvedomuje si, že nemá nič isté. Konkurencia v organizácii „plameňov“ je obrovská, o čom sa presvedčil aj sám. „Z Calgary nás poslali na farmu a tam bolo cca. 45 hráčov, z tých museli vybrať 20 – 22 hráčov. Zvyšných poslali do nižších súťaží, bol tam veľký pretlak.“ Ako však dodáva, všetko závisí len od neho. „Ja si myslím, že stále sa dá dostať aj úplne hore, ale musíte každý deň dokazovať trénerom aj vedeniu, že na to jednoducho máte.“  Na najvyššie méty by sa rád dostal spoločne so svojim dobrým kamarátom,  krajanom Adamom Ružičkom, s ktorým strávil v Stocktone uplynulú sezónu. „Adama nevnímam vôbec ako konkurenciu, práveže by som bol veľmi rád, ak by sa do NHL dostal aj skôr ako ja. Fandím mu. Celý rok sme spolu bývali, takže ho beriem ako veľmi dobrého kamaráta a dúfam, že sa prebojujeme čo najskôr do NHL spolu.“

REPREZENTÁCIA

Nová posila Oceliarov sa taktiež môže pochváliť aj viacerými štartmi v drese s dvojkrížom na hrudi. Za zmienku určite stojí najmä štart na domácich majstrovstvách sveta do osemnásť rokov v roku 2017 v Poprade, kde sa našim reprezentantom pred vypredanými tribúnami podarilo rozpútať hotové hokejové šialenstvo. Konečnou zastávkou výberu, ktorý v tom čase viedol Norbert Javočík, bolo síce štvrťfinále, no naši mladíci si bojovnými výkonmi získali sympatie celého hokejového Slovenska. Pekné spomienky z tohto šampionátu si uchoval aj Martin. „Na majstrovstvá v Poprade spomínam veľmi rád, bolo super hrať pred domácim publikom. Mal som tam veľa kamarátov, veľa ľudí z rodiny ma prišlo podporiť. Dá sa povedať, že sa nám ako tímu celkovo darilo.“  Ďalšie štarty v reprezentačnom drese na pôde juniorských majstrovstiev sveta si Martin pripísal na prelome rokov 2018/2019 v kanadských mestách Victoria a Vancouver, ktorý hostil šampionát do dvadsať rokov. Slováci vtedy obsadili konečnú ôsmu priečku. „Na MS do 20 rokov spomínam celkom v pohode. Na to, aký sme mali tím, sme mohli uhrať lepší výsledok, ale taký je niekedy hokej a nedá sa s tým už nič robiť.“ V celkovom hodnotení juniorskej reprezentačnej kariéry ho však predsa len niečo mrzí. „Prvýkrát som bol v reprezentácii do 18 rokov. Ak mám pravdu povedať, určite ma štvalo, že som sa do reprezentácie nedostal skôr, keď som bol mladší.“

PRÍCHOD DO KOŠÍC

Nepriaznivá pandemická situácia zapríčinená ochorením Covid-19 skomplikovala plány nie len klubom, ale aj samotným hráčom pôsobiacim v zámorí. Presný dátum, kedy sa začne nová sezóna za veľkou mlákou stále nie je istý, a tak sa viacerí rozhodli využiť možnosť rozohrať sa v Európe. Touto cestou sa vybral aj Martin, ktorého kroky nakoniec smerovali do metropoly východu. V príchode do Košíc mal prsty aj náš kapitán, rovnako odchovanec zvolenského hokeja -  Michal Chovan. „Michal sa dopočul, že hľadám nejaké pôsobisko, kde by som mohol začať sezónu. Hneď mi zavolal a povedal, že v Košiciach by o mňa mali veľký záujem. Dá sa povedať, že Mišo má na tom veľkú zásluhu. Potom sa môj agent s pánom Šťastným kontaktovali a dohodli na zmluve,“ priblížil detaily urastený útočník, ktorý nezabudol oceniť ani ústretový prístup Flames. „Problém nebol žiaden, od začiatku s tým boli úplne v pohode, za čo som im veľmi vďačný. Len samotná poistka nie je lacná záležitosť, vyšli mi v ústrety, za čo som veľmi rád.“ Ako Martin už viackrát avizoval, do Košíc sa prišiel hlavne rozohrať pred predsezónnym kempom v Calgary. „Mojim cieľom je byť v zápasovom rytme, trénovať s tímom a pomôcť mu na začiatku sezóny získať čo najviac výhier.“

Aktuálne má dvadsaťročný Zvolenčan za sebou prvý mesiac prípravy v drese Oceliarov, počas ktorého si na svoje konto pripísal aj štyri štarty v prípravných zápasoch. Premiérový duel v novom drese bol pre neho špeciálny o niečo viac, nastúpil totiž proti klubu, v ktorom začínal. „Z jednej strany to bolo trochu čudné, keďže nikdy predtým som nehral proti materskému klubu a nebol to ľahký zápas. My sme mali prvý zápas po pol roku, čiže to nebolo nič extra, ale ja som si to užil. Bolo to pre mňa niečo nezvyčajné.“ O Martinovi je známe, že sa nebojí hrať tvrdo do tela a zastať si svojich spoluhráčov, majú sa teda pred začiatkom ligy súperi čoho obávať? „V prvom rade budem chcieť hrať, za tieto bitky dostávajú hráči vysoké tresty. Ale ak niekto z tímu bude potrebovať, tak mu pomôžem.“

HOKEJOVÁ RODINA

O tom, že Martin pochádza z rodiny, v ktorej to hokejom doslova žije, nemôže byť pochýb. Najrýchlejšiemu kolektívnemu športu na svete sa okrem neho venoval aj najstarší brat Michal, vo fínskej lige sa presadil brat Kristián a v stopách starších bratov chce pokračovať aj mladší Timur. Aj preto asi nikoho neprekvapí, okolo čoho sa točí väčšina vzájomných  konverzácií. „Stále sa bavíme o hokeji, radíme si navzájom a vzájomne sa posúvame vpred. Celé leto sme spolu trénovali na ľade, jeden druhému pomáhame. V podstate, celá rodina žije hokejom.“ A práve starší z bratov  Kristián si svojimi presvedčivými výkonmi vo fínskom Rauman Lukko vypýtal v minulej sezóne premiérovu miestenku do mužskej reprezentácie. V budúcnosti sa tak črtá možnosť atraktívnej bratskej spolupráce v najcennejšom drese. „Premýšľal som o tom veľakrát a bolo by to super. Dúfam, že sa to raz stane,“ uzavrel s úsmevom na záver.

Martinovi ďakujeme za poskytnutie rozsiahleho rozhovoru pre náš web. V hokejovej kariére, ale aj osobnom živote želáme len to najlepšie!

HC KE Media Team (Zekuciová)

Foto: archív Martina Pospíšila

GALÉRIA