Prvý triumf Eliaša, víťazný extraligový debut J. Bartoša

V deväťdesiatych rokoch tlieskali košickí fanúšikovia dvojičkám Petrovi a Pavlovi Zůbekovcom, v sezóne 2012-13 si užili spoluprácu Richarda a Róberta Hunovcov a v utorkovom súboji 38. kola proti Zvolenu zažili ďalší z raritných momentov spolupráce dvojčiat. K Antonínovi Bartošovi sa vo štvrtej formácii premiérovo pridal Jan.
„Veľmi som si to užil. Atmosféra bola super a brat mi dával neustále nejaké rady. Hlavne do defenzívy, pretože on je obranca. O tomto momente sme snívali od malička a k dokonalosti chýbalo už len to, aby bol na ľade aj náš otec,“ pousmial sa „Honzík“ Bartoš, ktorému pridelili číslo 46. To je vo svete športu spojené s motocyklovým šampiónom Valentinom Rossim, v Košiciach ho zviditeľnil predovšetkým obranca Ján Homer. „Také číslo som dostal. Ja by som hral najradšej s číslom 43, ale to sa nedalo.“
Fanúšikom hokeja netreba pripomínať, že číslo 43 bolo späté s jeho otcom Petrom. Ten sledoval výkon svojich synov z tribúny a po zápase vyslovil spokojnosť. Podobný pohľad by si zaiste rád užil častejšie.
„Pred zápasom sme sa zhovárali a vravel mi, aby som nestresoval a užil si to. Samozrejme, rád by som dostával podobný priestor častejšie. Musím na tom pracovať v Humennom a potom je to na tréneroch. Ja som každopádne za túto šancu vďačný,“ vyslovil sa Jan Bartoš.
Tréner Dan Ceman nevylúčil prípadné ďalšie štarty mladého útočníka pôsobiaceho v prvoligovom Humennom. S jeho výkonom bol totiž spokojný.
„Bol to jeho prvý zápas na takejto úrovni,“ rozhovoril sa kanadský tréner. „Nie je to nejaký vysoký hráč, ale hral bojovne a štvrtý útok odviedol dobrú prácu. Chlapci pomohli vyťaženým formáciám vydýchnuť a presne toto od nich chceme. Nehrali veľa, ale mali kvalitné striedania.“
Povolanie J. Bartoša predstavovalo reakciu na pretrvávajúcu maródku v tíme. Do súboja proti Zvolenu nemohlo vykorčuľovať až deväť hráčov základnej zostavy „oceliarov.“
„Opäť sme mali veľa zranených hráčov, ale mali sme dobrý štart. V druhej tretine nás dobre napádajúci súper dostal do istých problémov, pričom to pramenilo z horšieho vyvážania pukov z pásma. Napriek tomu sme si vytvorili veľa čistých šancí. V tretej tretine sme ukázali srdce a pomohli sme si dobrými presilovými hrami. Výborne zachytal brankár hostí,“ zhodnotil víťazstvo 3:2 Dan Ceman.
Brankár „rytierov“ Pavel Kantor zlikvidoval množstvo vyložených šancí našich útočníkov, no kvalitný výkon podal aj strážca svätyne „oceliarov“ Rastislav Eliaš. Vo svojom štvrtom extraligovom štarte vychytal svoje prvé víťazstvo.
„Vo všetkých mojich zápasoch som sa cítil dobre, ale chýbali body. Som rád, že teraz to už dopadlo v náš prospech. Zlomil som to a verím, že ak dostanem ďalšie šance, tak to dopadne rovnako,“ odfúkol si Eliaš po 29-úspešných zákrokoch. Adrenalín cítil predovšetkým v samotnom závere. Za stavu 3:1 putoval na štyri minúty na trestnú lavicu Mislav Rosandič a hostí dostal do kontaktu 69 sekúnd pred treťou sirénou Matej Macek.
„Zdramatizovalo sa to a záver bol náročný,“ priznal Eliaš, ktorý čelil ešte aj v poslednej sekunde nebezpečnej strele Kyla Olsona. „Tá posledná akcia bola trochu komická. Chalani mi totiž pred buly povedali – neboj sa, nedovolíme im vystreliť. A napokon vypálil Olson cez dvoch hráčov strelou z prvej. Trochu som sa zľakol, ale stihol som zareagovať.“
Víťazstvo 3:2 je napokon tesné, no z pohľadu výkonu mohli byť Košičania spokojní. Toľko čistých šancí si už totiž nevypracovali dávno a s vyššou efektivitou mohlo byť v Steel aréne „vybavené“ oveľa skôr.
„Odohrali sme veľmi kvalitný zápas. Výkon bol po dlhšom čase kontinuálne dobrý a konečne máme aj tri body. Je to dôležité druhé víťazstvo v rade a verím, že sa dostávame na víťaznú vlnu,“ želá si R. Eliaš, podľa ktorého je teraz dôležité vyhrať aj piatkový duel s Liptovským Mikulášom. „Snáď sme sa konečne rozbehli. Oddýchneme si a poctivo sa pripravíme na Liptovský. Vieme, že majú kvalitu a naposledy sme s nimi prehrali. Ak však zopakujeme výkon zo zápasu proti Zvolenu, tak to zvládneme.“