Jellúš si vybral Košice. Po desiatich rokoch v zahraničí sa teší na slovenský angažmán

PRIDANÉ: 29.7.2025

V pätnástich odišiel z materského Púchova zveľaďovať hokejový talent do Švédska. Po piatich sezónach v kluboch Lulea a Karlskrona sa Simon Jellúš presunul do Spojených štátov amerických. Počas štyroch rokoch na univerzite vo Vermonte získal kvalitné vzdelanie a zároveň sa zásluhou pôsobenia v prestížnej NCAA pripravil na presun do mužského hokeja. V uplynulej sezóne nazbieral v 35 zápasoch 21 bodov (9+12) a v tímovej produktivite Vermontu obsadil štvrtú priečku. Na svojom konte mal pritom viac bodov ako do NHL draftovaní útočníci Timofej Spicerov (San José) či Isak Walther (Nashville). Ročník 2025-26 absolvuje účastník dorasteneckých i juniorských majstrovstiev sveta v drese HC Košice s číslom 19 na chrbte.

Simon, vitaj v HC Košice! Na úvod klasická otázka – ako sa zrodil tvoj príchod do metropoly východu?

Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale Košice sú špičkovým slovenským klubom. Oslovila ma kvalita trénerov i samotného hokejového prostredia. Cítim, že ide o prostredie, ktoré mi umožní zlepšiť sa a posunúť sa v kariére opäť dopredu. Faktorom bol aj fakt, že v Košiciach mám aj rodinu. Budem bližšie k dedkovi a babke z maminej strany. Teší ma možnosť ukázať sa im po dlhých rokoch v zahraničí.

Bol si teda niekedy v minulosti na hokeji v Steel aréne?

Párkrát. Bol som tu na niekoľkých zápasoch HC Košice, ale aj na majstrovstvách sveta v roku 2011. Neskôr som zavítal do Steel arény aj na pár koncertov a hala je mi teda dobre známa.

Mal si teda dostatok času obzrieť si majstrovské vlajky pod stropom. Koľko ich tam visí?

Uff, tak to ste ma dostali. Neviem koľko ich je presne, ale viem, že Košice sú historicky najúspešnejší klub a malo by ich tam byť cez desať.

Upresníme, že Košice získali dva federálne a desať slovenských titulov. Čo znamená takáto história pre mladého hráča, ktorý sem prichádza?

Je to samozrejme vizitka samotného klubu. Cením si fakt, že ma oslovil takýto veľkoklub a verím, že budem súčasťou ďalšej peknej kapitoly jeho histórie.

Budúca sezóna bude špecifická a „oceliari“ do nej vykročia so slovenským kádrom. Pre teba osobne to však môže byť veľká výhoda a priestor pre mladých hráčov bude zaiste väčší.

Presne tak. Pri mojom rozhodovaní to hralo veľkú rolu. Sprvoti som počúval, že v Košiciach sú výborní legionári a keď som sa dozvedel, že sa otvoril priestor Slovákom, tak to bolo pre mňa veľké plus. Nie som už nejaký junior, ale uvedomujem si, že na Slovensku som ešte v mužskom hokeji nepôsobil. Teším sa na slovenskú kabínu, pretože niečo také som zažil naposledy v reprezentácii do 20 rokov.

Poznáš osobne niekoho z aktuálneho kádra HC Košice?

V podstate ani nie. S Filipom Krivošíkom sme sa stretli, ale to bolo ešte dávno. On hral v Púchove na nejakom turnaji a ja som tam ako mladý chlapec vypomáhal pre zväz a nosil som veci do kabíny. To bolo ešte pred mojim odchodom do Švédska.

Spoznať teda potrebuješ spoluhráčov a aj samotnú extraligu. Mal si v zámorí možnosť sledovať náš hokej?

Bude to pre mňa úplne nová skúsenosť. Na Slovensku som hral iba prvú dorasteneckú ligu a potom som odišiel. Počas väčšiny kariéry som bol zvyknutý na iný hokej a som zvedavý, ako to bude vyzerať v našej extralige. Verím, že mi pomôžu skúsenosti zo Švédska a USA.

Čo ti dalo takmer desať rokov v špičkových hokejových krajinách?

Veľmi veľa! Stretol som množstvo skvelých ľudí a hokejovo som sa posunul úplne inam. Veľmi mi pomohlo päť sezón vo Švédsku a potom samozrejme štyri roky na univerzite v USA. Bol to taký intenzívny hokej, v ktorom sa išlo vždy na „bomby“.  Mama mi vždy vravela, aby som mal aj plán B a preto som nezanedbával vzdelanie. Skvelé boli aj skúsenosti v mládežníckych reprezentáciách. A teraz sa samozrejme teším na mužský hokej. Sám som zvedavý, ako to bude vyzerať.

NCAA má v hokejovom svete cveng a po tohtoročnom drafte zarezonovalo rozhodnutie jeho jednotky Gavina McKennu podpísať kontrakt s tímom Penn State University. Pre podobné rozhodnutie sa rozhodli aj viacerí ďalší hráči. Aká je to liga?

Ja som odohral v našej Hockey East divízii štyri roky a nastupoval som proti hráčom ako boli Macklin Celebrini, Jacob Fowler, Will Smith,  a všetci tí talentovaní mladí hráči, ktorí už hrávajú aj v NHL. A v mojom klube som hral so super chalanmi a viacerí z nich podpísali kontrakty v NHL. Je to teda kvalitná a pozorne sledovaná liga s množstvom šikovných hráčov.

A čo škola? Aký odbor si vyštudoval?

Venoval som sa štúdiu podnikania v oblasti športového manažmentu a marketingu. Moji rodičia sú podnikatelia a k tomuto som mal od malička vzťah. Popri hokeji som nechcel nejaký najťažší odbor a toto bola super stredná cesta kombinácie vzdelania a športu.

Neplánoval si zotrvať v zámorí?

Črtali sa nejaké možnosti, ale žiadna z nich ma nelákala natoľko, aby som ju prijal. Z pohľadu hokejového vývoja mi dá viac najvyššia súťaž na Slovensku. Celkovo však môžem povedať, že život v USA ma neoslovil natoľko, aby som tam ostal za každú cenu.

Existuje niečo, čo ti tu bude chýbať z amerického života?

Určite kamaráti, ale inak toho veľa nie je. Jedlo tam nebolo na vysokej úrovni a v tomto smere sme na tom lepšie určite u nás. Často som však navštevoval fastfood „Chipotle“ a ten by som tu privítal.

Halušky teda vymeníš za hamburgery rád...

Rozhodne áno. Ja som si domácu stravu vždy užíval a tešil som sa na ňu pred každým návratom na Slovensku. Babka a mama ma dokážu vždy potešiť nejakou dobrotou a celkovo sa teším na možnosť hrať doma. Konečne môžem pozvať na zápasy kamarátov a známych. Na to sa veľmi teším.

V pondelok odštartuje spoločná príprava na ľade. Ako si sa pripravoval doteraz? Bol si v kontakte s kondičným trénerom Danom Kičurom?

Spojili sme sa až včera, pretože podpis zmluvy sa udial naozaj až teraz. Pripravoval som sa však zodpovedne. Posledných päť rokov trénujem s kondičným trénerom v Dubnici a trikrát týždenne som chodil na ľady do Trenčína. Trénoval som od pondelka do piatku a pripravený som teda kvalitne.

Čo vieš o trénerovi Danovi Cemanovi?

Počul som o ňom, že je to veľmi rázny tréner. Dokáže sa postaviť za svojich hráčov a púšťa sa aj do konverzácií s rozhodcami. Mne sa takýto tréneri páčili aj v USA a celkovo som rád, že môžem uplatniť svoju angličtinu. Jeho výsledky hovoria samé za seba a viem veľmi dobre, že je to jeden z najlepších trénerov v lige. Osobne sa na neho veľmi teším a aj zásluhou jeho osoby som sa rozhodol pre Košice.

Foto: hockeyeastonline.com