Základná časť našej najvyššej súťaže pomaly, ale isto speje do svojho cieľa. Na oceliarov čaká ešte päť duelov, v ktorých budú bojovať o zisk čo najväčšieho počtu bodov,  pričom ešte stále živia šancu na výhodnejšiu pozíciu smerom do play-off. Pomôcť by k tomu chcela aj jedna z posledných akvizícií východniarov Alex Breton, ktorý posilnil mužstvo v závere prestupového obdobia.

Práve ponuka tímu z metropoly východu ho dokázala presvedčiť, aby zvolil návrat do známej krajiny, avšak do úplne nového prostredia. Nový tím so sebou prináša nové výzvy a práve v Košiciach má jednu výzvu pred sebou. „Prišla mi skvelá ponuka, postavenie v tabuľke tiež vyzerá dobre. Navyše sa tu pomýšľa na úspech a ja chcem byť  súčasťou toho, čo tu chceme dosiahnuť,“  vyslovil cieľavedome na úvod rozhovoru.

Kanadský obranca má svoju kariéru spojenú výlučne so severoamerickými ligami, kdežto sa nájde aj výnimka v podobe pôsobenia práve na Slovensku. Okrem Spojených štátov amerických, či jeho rodnej Kanady, je naša krajina jeho jediným pôsobiskom mimo Severnej Ameriky. Pod Tatry zavítal prvýkrát v sezóne 2020/2021, kedy sa na zmluve dohodol s baranmi z Banskej Bystrice. „Naskytla sa možnosť, keď o mňa prejavila záujem Banská Bystrica, tak som sa rozhodol vyskúšať niečo nové. Minulý rok som vyhral v Slovane titul a celkovo som si to tu veľmi užil. Ozvali sa Košice a ja som si teda povedal, že by som sa sem rád vrátil," pokračuje Kanaďan.

25-ročný rodák z krajiny javorového listu má, vo svojom ešte pomerne mladom veku, odohranú slušnú porciu zápasov na farmách niektorých tímov NHL. Celkovo v 90 prípadoch nastúpil na ľad v zápase American Hockey League a aj vďaka tomu nazbieral množstvo cenných skúseností pre svoj kariérny rast. „Táto liga dá hráčovi naozaj veľa. Všetko je v nej rýchlejšie a celkovo vyprodukuje množstvo skúseností pre jednotlivca." Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ak hráč pôsobí v AHL je blízko toho, aby sa dostal aj do najlepšej hokejovej ligy sveta. Opak je však pravdou a cesta do NHL vedie cez množstvo okolností, ktoré do seba musia zapadnúť. „Keď pôsobíte v tejto lige, ste stále blízko ale zároveň ďaleko. Je tam viacero faktorov, ktoré sa musia spojiť, aby ste sa tam dostali. Ja na to zatiaľ stále čakám,“ dodáva s úsmevom na tvári.

Počas pôsobenia v predchádzajúcich pôsobiskách, sa slovenským fanúšikom odprezentoval ako veľmi ofenzívny zadák. V drese Allen Americans bol najproduktívnejším obrancom a zároveň aj najlepším nahrávačom spomedzi obrancov. Z toho vyplynulo aj samostatné ocenenie pre najlepšieho obrancu sezóny. Práve po tejto individuálne úspešnej sezóne si ho vyhliadli Banskobystričania, aby následne vo svojej prvej sezóne na Slovensku nadviazal na tieto výkony a bol najproduktívnejším hráčom svojho tímu. Alexovi teda úloha byť bodovo produktívny, čoby obranca, samozrejme vyhovuje. „Je to pozícia, v ktorej chcem byť a vyhovuje mi. Viem, že v tejto lige dokážem byť veľmi produktívny, koniec koncov sa mi to podarilo v Bystrici, takže áno, táto pozícia mi svedčí,“ konštatuje.

Po dvoch sezónach strávených v srdci Európy sa vrátil späť do Severnej Ameriky do súťaže, kde odohral značnú časť svojej doterajšej kariéry. Tentoraz nastupoval v drese Trois-Rivières Lions, kde si aj vďaka svojim výkonom vypýtal miesto v zostave na farme senátorov z Ottawy v Belleville. „Sezóna sa vyvíjala podľa mojich predstáv. Hral som opäť doma, blízko rodiny, keďže často som hral ďaleko od domova, teraz som bol konečne oveľa bližšie môjmu rodnému mestu. Neskôr sa ozvali Košice a vnímal som to ako dobrú príležitosť opäť niečo dosiahnuť.“  S novým prostredím bezpochyby súvisí aj odlišný herný štýl, či iné rozmery ihriska. Napriek tomu, že túto súťaž dobre pozná, adaptácia späť mu chvíľu trvala.  „Stále potrebujete trochu času na adaptáciu na odlišný herný štýl. Je tu väčšie klzisko, tempo hry je úplne iné. Priznám sa, že na prvom tréningu som bol hrozný, no ďalšími to už bolo v poriadku,“ priznáva chlapsky.  S novým tímom súvisia samozrejme aj noví spoluhráči. Z tohto pohľadu tak prišiel v podstate aj do úplne nového kolektívu spoluhráčov. „Keď som prišiel, osobne som sa poznal iba s Joonom Jääskeläinenom a Bretta Pollocka som poznal aspoň z pôsobenia v rovnakej súťaži v zámorí.“

Nový legionár si v košickom drese odkrútil už štyri stretnutia, v ktorých doposiaľ zaznamenal dve gólové nahrávky pri domácej výhre proti Zvolenu a Liptovskému Mikulášu. Počas týchto duelov oceliari zaváhali iba raz proti poslednému Prešovu, odvtedy sa im však podarilo zvíťaziť trikrát po sebe. „Prvý zápas, ktorý som odohral nebol vôbec dobrý. Je vždy ťažké hrať proti tímu zo spodu tabuľky. Teraz už však hráme lepšie a budem rád, keď budeme vyhrávať aj naďalej,“ vyslovil svoje želanie smerom k zvyšku sezóny. Na ľade si od neho východniari sľubujú veľa a pre košický tím by mal byť určite prínosom, či už v ofenzíve, ale najmä v zadných radoch. „Očakáva sa odo mňa, že budem schopný hrať všestranne, hlavne dobre vzadu s podporou v útoku. Určite chcem byť pre tím prospešný vo všetkých prípadoch, v ktorých dostanem dôveru trénerov.“

Dobrou vlastnosťou každého hráča je aj zdravé sebavedomie, ktoré sa zvykne nadobudnúť úspechom, či samotným pôsobením v tíme s vysokými cieľmi. Alex sa vlani presunul do tímu, ktorý mal tie najvyššie ambície a bol úspešný. Rovnako je tomu aj teraz, kedy oceliari taktiež pomýšľajú na tie najvyššie méty. Do metropoly východu teda prišiel naladený zopakovať si podobný príbeh ako v predchádzajúcom ročníku. „Ciele tu sú len najvyššie, koniec koncov už minulý rok bolo pre mňa semifinále malým finále. Neprišiel som sem s ničím iným, než zopakovať to, čo sa mi podarilo minulý rok, teda získať titul,“ uzatvára rozhovor so širokým úsmevom na tvári.