Svoje kariéry ešte nekončia, no to, že ich jedného dňa budeme označovať ako klubové legendy, je nespochybniteľné už teraz. Marek Bartánus a Radek Deyl oslávili v utorok večer historické tituly, ktorými sa natrvalo zapísali do extraligových dejín.

Tridsaťosemročný Bartánus získal svoj ôsmy majstrovský titul a niečo také sa ešte nepodarilo žiadnemu inému hráčovi. Do rozhodujúceho siedmeho zápasu síce herne nezasiahol, no o jeho postavení v tíme svedčí fakt, že práve jemu odovzdal kapitán Michal Chovan pohár Vladimíra Dzurillu ako prvému.

„Sledovať zápas z tribúny bolo pre mňa ťažké, ale klobúk dole pred chlapcami. Zaslúžia si absolutórium, zvládli to nádherne,“ vyslovil sa Bartánus a na margo svojho rekordu pridal: „Mám skvelú rodinu, za ktorú som vďačný. Tento titul som si prial dostať trochu inak, ale vysníval som si ho a nikto mi ho už nezoberie. Toto play-off stálo celú moju rodinu veľa síl a uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Teraz som jednoducho šťastný.“

Unikátny historický zápis dosiahol aj obranca Radek Deyl, ktorý získal šiesty majstrovský titul s materským klubom. Niečo také dokázal okrem neho iba Richard Kapuš.

„Nakročil som do histórie, „Berty“ je už jej lídrom. Je to klubová legenda a pokiaľ bude zdravý, bude hrať,“ tešil sa spoločne s Bartánusom Deyl. Tohtoročnú cestu za pohárom označil za jednu z najťažších. „Sezónu sme začali vonku, prerábal sa štadión. Dlho sme sa držali na čele tabuľky, napokon sme to neudržali. S Trenčínom nám séria nevychádzala, podobne aj so Zvolenom. Zakaždým sme však ukázali charakter. Nitra nám to vyrovnala z 1:3 a v siedmom zápase viedla o dva góly po dvoch tretinách. Napriek tomu všetkému sme to zvládli. Tento tím má charakter, individuality a hlavne srdce.“

Práve Deyl je teraz hlavným kandidátom na ohrozenie čerstvého Bartánusovho rekordu. „Ak na tom bude niekto tak, že ma môže prekonať, tak mu budem priať. Rekordy sú na to, aby sa prekonávali,“ pousmial sa „Berty“, ktorý ocenil pomoc spoluhráčov. „Krásne zabojovali a osobne som cítil, že to mam priate zhora. Tretí gól dal Tomáš Zigo s číslom 27, štvrtý Paťo Rogoň s číslom 77. Tri sedmičky v rade pomohli k môjmu titulu s číslom 7. Niekto hore to tak chcel a ja som za to veľmi rád. Teraz to oslávime a potom sa s rodinou rozhodneme, čo bude ďalej.“

Na oslavy sa teší aj Radek Deyl. „Budú krásne, ale my starší už máme rodiny a musíme sa venovať hlavne im. Oslávime, čo sa bude dať. Nemáme sa však kam ponáhľať. Mám doma dve malé detičky a malý sa ešte zmestí do hornej časti pohára. Skúsime teda vymyslieť nejakú takúto pamätnú fotku,“ dodal 35-ročný košický odchovanec v súvislosti s plánmi s pohárom Vladimíra Dzurillu.