Na pozvanie výkonného riaditeľa HC Košice Rastislava Rusiča dnes navštívili košický hokejový klub experti pre rozvoj ľadového hokeja, fínsky odborník Jukka Tiikkaja  a slovenský znalec Dušan Benický, ktorý už takmer štyri desiatky rokov žije v Kanade. Išlo o neformálne stretnutie s trénermi mládeže všetkých kategórií HC Košice a ďalšími klubovými činovníkmi.

Jukka Tiikkaja sa vo svete hokeja pohybuje na rôznych pozíciách dve desiatky rokov. Od skončenia hráčskej kariéry a univerzitných rokov sa venoval trénerskej činnosti a niekoľko rokov prednášal fínskym trénerom ako vedúci fínskeho systému vzdelávania hokejových trénerov. Má za sebou aj otváranie ázijskej pobočky ľadového hokeja v Japonsku, v súčasnosti spolupracuje s fínskou asociáciou ľadového hokeja a – od septembra tohto roku – aj s naším SZĽH.  U nás má za úlohu vytvoriť ucelený trénerský systém a projekt, ktorý pomôže prilákať nových hráčov do hokeja, ako aj vytvoriť v hokeji také prostredie, ktoré bude nápomocné hráčom pri ich ďalšom vývoji a napĺňaní ich potenciálu.

Dušan Benický pôsobil pri organizácii Vancouver Canucks a taktiež prednášal na univerzite. Na Slovensku je v súčasnosti na žiadosť Miroslava Šatana.

Hostia predstavili okolnosti svojho súčasného pôsobenia na Slovensku a v priateľskej pracovnej atmosfére sa rozbehla plodná debata.

„Pracujem predovšetkým na využití všetkých dostupných zdrojov pre osobnostný rozvoj expertov, zvlášť na tom, ako sa vyvíjajú odborníci v rôznych odvetviach, čiže venujem sa najmä ich vývoju. Ak chceme vyvíjať hráčov pre 21. storočie, tak rovnako, ako je dôležité pracovať na fyzickej zdatnosti a hokejovej zručnosti hráčov, je dôležité pracovať aj na  mentálnej a osobnostnej stránke hokejistov. Hráči nesmú byť iba prijímateľmi tréningového procesu, ale musia byť jeho aktívnou súčasťou“, uviedol Jukka Tiikkaja.  „Avšak ak chceme vychovávať hráčov pre 21. storočie, je nepochybné, že rovnako musíme posunúť aj prípravu trénerov. V niektorých oblastiach je preto nutné ísť proti zaužívaným stereotypom. Tak, ako učiteľ chce učiť deti spôsobom, akým jeho učil v mladosti jeho učiteľ, tak aj tréneri často zotrvávajú na stereotypoch. Dnes ale musia zvládnuť veľa nových prvkov, napríklad medziľudskú komunikáciu, do ktorej patrí aj budovanie vzťahov s rodičmi. Druhá vec je nastavenie cieľov ich práce. A s vytýčením cieľov je potrebné zvoliť aj metódy, akými sa k zvoleným cieľom dá dostať a nakoniec má význam aj hodnotenie týchto metód, či sa nimi dajú ciele splniť. Tretia vec je obsah tréningov. Do akej miery prijímateľ úloh a obsahu tréningov celému procesu  rozumie,“ povedal fínsky expert, čím zároveň určil smer ďalšej diskusie.

Na Slovensku je v súčasnosti „úlohou dňa“ zistiť, čo je potrebné urobiť, aby sa deti zapájali do hokejovej prípravy a aby sa potom ďalej zlepšovali. „Prekvapilo ma, že iba 1,5 % deti na Slovensku je zapojených do hokeja. Než som sem prišiel, mal som pocit, že Slovensko je silná hokejová krajina, kde každý vie držať v ruke hokejku. Takže najviac sa treba zamyslieť nad tým, čo urobiť pre to, aby sme prilákali viac slovenských detí k hokeju,“ povedal okrem iného Jukka Tiikkaja.

„Celý dnešný svet je postavený na úsilí, ako urobiť život ľahším. To má potom za následok, že aj Kanada bojuje s rovnakými problémami, aké poznáte u vás. Aj v Kanade deti majú mobily a rôzne iné vymoženosti a z nich vyplývajúce záujmy. V časoch našej mladosti bol šport istým prejavom slobody, rovnako ako u umelcov. Dnes je ale situácia úplne iná,“ vysvetľuje Dušan Benický. „Preto je najdôležitejšie uvoľniť deťom emócie a dať týmto emóciám priebeh, aby deti získavali emotívne zážitky. Na odbornej úrovni pritom musíme skoordinovať prácu rôznych komisií, ktoré už dnes pracujú.“

Po krátkej úvodnej prednáške fínskeho experta sa rozbehla čulá diskusia, kde si všetci zúčastnení vymenili celý rad zaujímavých poznatkov.

„V minulosti sme už vedeli korčuľovať, keď sme prvý raz prišli do klubu. Dnes sa deti učia korčuľovať iba v halách. Na prírodnom ľade sme sa aj zdokonaľovali, to dnes deťom chýba,“ uviedol napríklad tréner mládeže Mojmír Božík.

„Všetci si ešte hru na prírodných ľadoch pamätáme. Dnes, aj keď máme umelé ľadové plochy, nedeje sa to, čo v minulosti. Ako tomu pomôcť? Momentálne akoby systém rozhodoval za dieťa, ktoré sa pripravuje vo vymedzenom čase. Musíme preto vytvoriť deťom popoludňajšie aktivity, aby sa dieťa mohlo venovať rôznym športovým aktivitám podľa svojho výberu, a hokeju aj 15 hodín týždenne, ak by chcelo. Potrebujeme oveľa väčšiu základňu. Potrebujeme zjednotiť hnutie. Potrebujeme vzorové centrá,“ uviedol do rozbehnutej diskusie okrem iného Jukka Tiikkaja. „Cena a náklady na tento šport sú veľkým problémom aj vo Fínsku. Preto sa snažíme výdavky rodičov znížiť. Rodičia vo Fínsku platia obrovské mesačné poplatky a ešte sa zvyšujú. Kluby sa preto snažia s rodičmi komunikovať, zapájať ich do diania. Nie je to jednoduché, lebo pohľady na hokej sú rôzne,“ odkryl ďalšie svoje úvahy k jednej z mnohých tém fínsky odborník.

Pracovný deň sa preniesol aj na tréningovú  ľadovú plochu Steel arény a tak si účastníci stretnutia mohli vymeniť skúsenosti aj na tréningoch našej mládeže.  

Rastislav Rusič, výkonný riaditeľ HC Košice: „Obaja páni sú hokejové svetové kapacity. Prišli na Slovensko pomôcť, nazvem to, zachytiť svetový trend výchovy hráčov. Keďže do Košíc je stále „ďaleko“, tak som využil príležitosť, že práve v týchto dňoch majú v Košiciach program. Cieľom neformálneho stretnutia aj za účasti našich trénerov bol prvý kontakt, aby sme získali predstavu, čo bude agendou, aké ciele a kroky môžeme očakávať v krátkodobom a strednodobom horizonte. V klube máme svoje predstavy, chceme ísť svojou cestou, avšak je dôležité byť otvorený novým a najmä iným riešeniam, preto verím, že takýchto stretnutí budeme absolvovať čoraz viac. A ak naša cesta bude tá „vzorová“,  o to radšej za to budeme.“