Nekonečný rad fanúšikov čakajúcich na podpisy svojich hokejových hrdinov, tisícky ľudí skandujúcich „majstri, majstri“ pod pódiom na Hlavnej ulici. Autogramiáda v Steel aréne a následné oslavy v centre mesta vystavili bodku za obdobím radosti zo zisku jubilejného desiateho titulu majstra Slovenska, ktorí „oceliari“ spečatili utorkovým triumfom v siedmom finálovom súboji proti Nitre.

„Naši fanúšikovia neostali nič dlžní svojej povesti a prišli opäť vo veľkom počte. Počas autogramiády sme sa im snažili vyhovieť, pretože počas sezóny nás neustále podporovali a dnes sme tu boli my pre nich,“ vyslovil sa útočník Marek Bartánus, ktorý prekonal ziskom siedmeho titulu doterajší extraligový rekord.

Nadšenie z reakcií Košičanov odprezentoval aj držiteľ Zlatej korčule pre najužitočnejšieho hráča play-off Jaroslav Janus. „Toto sú tie najkrajšie povinnosti a teší ma silný záujem. Je „pecka“, ak príde toľko ľudí a prejavia záujem o váš podpis či spoločnú fotku. Užili sme si to v hale i v meste a toto sú tie krásne chvíle.“

„Bolo to dobre zorganizované, aj keď odbiť všetko počas jedného dňa bolo naozaj náročné,“ odfúkol si šesťnásobný majster Slovenska Radek Deyl. „Snažili sme sa však potešiť ľudí a každá oslava titulu je nezabudnuteľná. Teraz si ešte doriešim nejaké veci, snáď sa dohodneme s Gabim na zmluve a potom sa už teším na oddych.“

Zatiaľ čo 35-ročný obranca zavŕšil zlatý poltucet, v prípade 21-ročného útočníka Petra Repčíka išlo o prvé majstrovské oslavy kariéry.

„Oslavy som si užil, pretože chlapci boli v pohode a v šatni máme dobrú skupinu zabávačov. Ľudia na autogramiáde i v centre mesta boli skvelí, počasie dokonalé a bolo to teda výborné,“ usmieval sa talentovaný košický odchovanec, ktorému chýbalo k dokonalej radosti z titulu len viac odohratých zápasov. „Trošku to mrzí, ale máme široký káder a chlapci hrali výborne. Tešil som sa s nimi a ten titul máme všetci. Som teda šťastný a osobne som rád, že som mohol pomôcť k záchrane juniorky v extralige. Hlavnú radosť mám však z prvého extraligového titulu, pretože to bol hlavný dôvod, pre ktorý som sa vrátil domov.“

Hráči i členovia realizačného tímu sa na záver osláv zhodli, že hoci boli predošlé tri dni krásne, všetkým dali poriadne zabrať.

„Máme za sebou tri dni osláv a jednu noc. Bolo to intenzívne, ale ak mám byť úprimný, tak najkrajších je tých 60 sekúnd eufórie bezprostredne po zisku titulu. To je tá minúta, pre ktorú to všetko robíme,“ podotkol útočník Filip Krivošík, ktorý si užil pobyt na pódiu pri Dolnej bráne spoločne s dcérkou. Tá sledovala všetky domáce zápasy priamo na tribúne, pričom v obľube mala predovšetkým maskota Vranku. Pokus o spoločnú fotografiu pred plným námestím však zmaril plač. „Mrzí ma, že nebudeme mať peknú fotku, ale vynahradíme si to niekedy doma v lete. Bohužiaľ, dcérka už toho mala tiež dosť. V posledných dňoch sme toho naspali všetci pomenej a doma som bol len pomenej. Bola unavená, ale všetko si vynahradíme neskôr,“ pousmial sa 26-ročný útočník.

Majstrovských osláv sa zúčastnil kompletný káder Oceliarov s výnimkou  Mislava Rosandiča. Tridsaťročný obranca sa už totiž pripojil k reprezentačnému výberu, ktorý sa pripravuje na majstrovstvá sveta.