Po dvoch šesťzápasových sériách naberajú „oceliari“ sily na záverečné boje o pohár Vladimíra Dzurillu. Meno súpera nateraz stále nepoznajú, no nech už narazia na Nitru, alebo Žilinu, cieľ bude rovnaký – zaokrúhliť počet slovenských titulov na rovných desať.

Semifinále proti Zvolenu ponúklo skvelý nástup, následné zaváhanie a parádnym spôsobom zvládnutý záver. V šiestom súboji na ľade súpera dominovali zverenci Dana Cemana podobným spôsobom, ako to predviedli predtým v Trenčíne.

„Ten šiesty zápas sme zvládli naozaj bravúrne, ale my sme to chceli ukončiť už skôr,“ podotkol obranca Radek Deyl. „Vo štvrtom zápase vo Zvolene boli niektoré veci proti nám a doma sme potom nepochopiteľne zlyhali. Našťastie sme to napravili a osobne mám veľkú radosť za „Bertyho“, ktorý zažíva všelijakú sezónu, ale teraz nám pomohol tromi gólmi v ťažkom zápase. To je pre celý tím skvelá správa.“

Okrem hetriku Mareka Bartánusa potešila v záverečnom súboji i nula na konte brankára Jaroslava Janusa, ktorý zneškodnil všetkých 30 striel „rytierov“.

„Znie to ako klišé, ale tá nula je naozaj iba čerešnička na torte. Podstatné je, že sme vo finále. Zvolenčania mali v úvode zopár šancí v presilovkách, ale potom sme už hrali výborne a krásne sme to kontrolovali. Všetkých chalanov musím pochváliť za návraty do obrany i blokovanie striel. Verím, že tieto dobré veci si prenesieme aj do finále,“ skonštatoval spokojným tónom 35-ročný brankár. Ako následne priznal, od šiesteho zápasu očakával väčšiu drámu. „Našťastie nám to však popadalo v prvej tretine a potom sa hrá každému lepšie. Dôležité bolo, že sme boli v správnych pozíciách, posielali sme puky na bránku a išli sme šťastiu oproti.“

Ťažké semifinále bolo podľa Janusa ideálnou previerkou pred záverečnou sériou sezóny. „Bolo to 3:0, potom sa to trochu zadrhlo. Som však rád, že sme to napokon ukončili a do finále môžeme ísť s pokorou, ale aj sebavedomím a zdvihnutými hlavami.“

„Oceliari“ počas oboch doterajších sérií potvrdili, že vonku hrajú s akousi väčšou ľahkosťou ako na ľade domácej Steel arény.

„Celú sezónu hráme vonku efektívnejší hokej ako doma. Možno nás týmto spôsobom naštartoval úvod sezóny, keď sme hrali kvôli rekonštrukcii Steel arény všetko na klziskách súperov,“ zamyslel sa Deyl, ktorý je napriek tomu rád, že finálovú sériu odštartujeme doma. „Verím, že podporu publika využijeme v náš prospech a v tejto sezóne už doma neprehráme.“

O tom, kto pricestuje v piatok do Steel arény, rozhodne dnešný siedmy duel medzi Nitrou a Žilinou.

„Je fajn, že sa tam ešte chvíľu naťahujú,“ pousmial sa Janus. „Nám je však v podstate jedno, kto to napokon bude. Máme svoj cieľ a za tým si pôjdeme.“

Veľmi podobne to vníma aj Radek Deyl. „Obidva tímy hrajú rýchly, korčuliarsky hokej. Bude to ťažká a dlhá séria. Máme trochu viac času na oddych a nedokážem si tipnúť, kto bude našim súperom. Isté je, že to bude pre ľudí príťažlivé finále, v ktorom budeme čeliť súperovi iného typu, než je náš tím.“

Tridsaťpäťročný odchovanec košického hokeja vstúpi do finálovej série s veľkou motiváciou a tou je zavŕšenie majstrovského poltucta.

„Šesť titulov s materským klubom získal len Rišo Kapuš. Presnejšie som tie štatistiky neskúmal, ale bolo by krásne, ak by sa to podarilo aj mne,“ podotkol Deyl, ktorý má šancu pridať sa k doterajšej trojici rekordérov Marek Bartánus, Richard Kapuš a Matej Češík. Šesť titulov v drese materského klubu získal spomedzi nich iba spomínaný Kapuš. Bartánus by sa v prípade úspechu v boji o titul osamostatnil so siedmimi titulmi na čele extraligových legiend.