Stredajší súboj hlavných rivalov z východu a západu medzi HC Košice a Slovanom Bratislava priniesol očakávaný vyrovnaný priebeh, na konci ktorého bola radosť hostí. Drámu v Steel aréne napokon rozlúskol moment z 36. minúty, ktorému predchádzal stret hosťujúceho kapitána Tomáša Marcinka s brankárom Patrikom Jurčákom. Strážca svätyne „oceliarov“ sa ocitol na ľade a odrazený puk preletel priamo pred prázdnu bránku, kde sa následne odrazil od vracajúceho sa Radka Deyla tým nesprávnym smerom.

„Videl som, že posielajú puk po mantineloch a keďže som tam nevidel žiadneho hráča súpera, išiel som pomôcť našim obrancom. Potom som zacítil náraz zozadu, vytočilo ma a kým som sa spamätal, tak bol puk v bránke. Neviem povedať či to bol faul, alebo nie. K tomu by sa mali vyjadriť kompetentní. Podľa mňa sa to však malo odpískať a minimálne prerušiť hru. Rešpektujem však to, čo sa odpíska na ľade,“ okomentoval rozhodujúci moment zápasu Patrik Jurčák, pre ktorého išlo o veľmi nepríjemnú situáciu. „Hlavne som ten náraz nečakal, pretože som súpera nevidel. Nie som však rozhodca a nechcem to teda súdiť.“

Situácia zo záveru druhej tretiny pripomenula historickú traumu slovenského hokeja z roku 2004. Slováci prehrali v semifinále majstrovstiev sveta s Kanadou 1:2 po tom, čo zostrelil za bránkou Rob Niedermayer Jána Lašáka a následne pohodlne skóroval Shawn Horcoff.

„To som ešte nebol na svete, ale videl som to a myslím si, že to bol podobne kontroverzný moment ako tento,“ podotkol Jurčák. O veľmi raritný moment išlo aj podľa útočníka Andreja Bíreša. „Bol to veľmi kuriózny gól, ale je to tak ako to je a musíme si vziať ponaučenie z tejto prehry. K samotnej situácii sa vyjadriť nemôžem, gól navyše sme mohli streliť aj my.“

Aj tréner Dan Ceman zvolil diplomatický slovník. „K hokeju patria dobré aj zlé rozhodnutia a rozhodcovia to mohli i nemuseli posúdiť ako faul,“ vyslovil sa kanadský kormidelník, podľa ktorého išlo o celkovo veľmi dobrý zápas. „Vo dvoch dueloch vonku sme hrali veľmi zodpovedne a udržiavali sme puk v bezpečných zónach. O to sme sa snažili aj v prvej tretine, ale nebolo to ideálne a v druhej sme hrali oveľa lepšie. Tam sme predviedli náš najlepší forčeking v tejto sezóne. Celkovo to bolo 50:50 a bolo zaujímavé sledovať aj taktickú bitku trénerov vo dvoch zápasoch v tesnom slede. Myslím si, že to bol možno náš najlepší zápas, ktorý rozhodol nešťastný gól. Snažili sme sa ešte vyrovnať, ale hoci to nevyšlo, s nasadením a výkonom tímu som spokojný. Všetky štyri útoky zahrali dobre a pochváliť musím špeciálne štvrtú formáciu. Napriek prehre som teda spokojný s výkonom celého mužstva.“

Veľmi podobne to vnímal aj strelec prvého košického gólu Andrej Bíreš.

„Z našej strany to bol dobrý zápas. Slovan strelil víťazný gól a preto vyhral. Prezentovali sme sa však tak, ako sme chceli a takto musíme hrať. Stále naplno a zodpovedne v defenzíve,“ podotkol 32-ročný banskobystrický odchovanec.

Prehra 2:4 predstavuje vôbec prvý bezbodový výsledok Košíc sezóny, no zisk ôsmich bodov je každopádne pozitívnym vstupom. Obzvlášť, ak vezmeme do úvahy, že až tri zo štyroch doterajších zápasov boli proti vlaňajším finalistom.

„Pred štartom sezóny by sme to určite brali. Sme spokojní, pretože hráme veľmi dobre defenzívne a tréner Ceman vie, čo od nás chce. Musíme tomu veriť a pokračovať v takejto hre,“ zdôraznil Bíreš.

V najbližšom piatkovom kole privítame v Steel aréne Poprad. Podtónom východoslovenského derby bude vzdanie holdu majstrom Československa z roku 1986 a majstrom Slovenska z roku 1996.

„Je super, že sa robia takéto veci, ktoré lákajú ľudí na hokej. Navyše veľmi kvitujem, že si pripomenieme veľkých hráčov, ktorí tvorili históriu klubu. Zápas s Popradom je navyše stále lákavý a keď som bol menší, tak to bolo jediné východniarske derby v extralige. Verím teda, že ľudia prídu a zaplnia tribúny podobne ako proti Slovanu,“ zaželal si Patrik Jurčák, ktorý sa teší aj na prvý kariérny duel proti Júliusovi Hudáčkovi. Ten sa vráti do Steel arény po pätnástich rokoch, pričom v čase budovania zlatého hetriku bavil publikum svojou „Hudashow“. „V tom čase som chodil na hokej ako malý chlapec a na základe jeho výkonov som sa rozhodol, že budem brankár. Ja veľa emócií neprejavujem, ale bude to pre mňa špeciálne a hlavne mojim rodičom zrejme vyjde aj nejaká slza.“